Rozprávať sa s človekom, ktorý sa vrátil z mesačnej cesty po Číne, je zážitkom samo o sebe. Žilinčan Peter Richter je horolezec. Tento rok sa mu splnil ďalší sen - cestoval do Ázie.
"Akcia vznikla vďaka kamarátovi Petrovi Čaplickému, ktorý pracuje v Pekingu. On zariadil veľa vecí. Vie čínsky, čo je veľmi podstatné, lebo anglicky, prípadne inou svetovou rečou sa tam nikto nedohovorí," začína rozprávanie Peter Richter. Vycestovali piati, traja zo Žiliny, jeden z Bratislavy a jeden z Košíc. Išli "naľahko". Veci na ďalšiu cestu si nakúpili až v Pekingu. "Je to pekné mesto, ale je tam veľa smogu, teplo a vlhko. Odtiaľ sme cestovali do Cheng - du, to je už Sečuánska oblasť, bližšie k Tibetu. Trvalo nám to asi 56 hodín autobusom. Ľudia tam cestujú, z nášho pohľadu, dosť nekultúrne. Počas jazdy fajčia, batoľa odložia na zem na noviny, pekná slečna si bez ostychu odpľuje a k tomu veľký neporiadok. Ak chcete cestovať, musíte si zohnať lístok. Na ten sa často čaká aj dva-tri dni. Nejako sme to pretrpeli." V Cheng - du sa ubytovali v celkom slušnom hoteli. Kúpili si bicykle, zohnali človeka, ktorý tam tvorí expedície a previezol im bicykle do ďalšieho mesta. Prešli množstvo oblastí, vstúpili na miesta, kam sa mnohí nedostanú. Na bicykloch prešli 560km, prekonali pritom prevýšenie
4 280 metrov. "Ľudia na vidieku nie sú vôbec zaostalí. Majú elektriku, televízne prijímače, satelity. Oblečení však chodia v tradičných odevoch. Žijú na ulici. Tam varia, perú, dokonca hrajú biliárd. Hádam každý je tam dobrý kuchár. Ochutnali sme vyprážané larvy aj bravčové črevá. To sú miestne špeciality. Veľa sa pri varení používa čili, ale ak nechcete, dajú vám do jedla niečo iné podľa vášho výberu." Peter Richter dodal, že v obchodoch sa zjednáva, podobne ako v arabskom svete. Ak neviete čínsky, ďaleko sa nedostanete a doslova vás oberú o peniaze. Na druhej strane, miestni vedú podstatne pokojnejší život ako my. Žiadny stres, všetko ide pomaly. Ľudia sú veselí, pozvú vás k sebe, pohostia. Obyvatelia Sečuánskej oblasti žijú z toho, čo si vypestujú. Potom s tým obchodujú. "Počas celej cesty sa nám nestalo nič zlé. Žiadna hádka, bitka, alebo iné, u nás celkom bežné veci. Asi najhoršie bolo to, že sme párkrát zmokli. Jedným z najsilnejších zážitkov určite bola účasť na takzvanom "pohrebe do neba". V celej oblasti nie sú žiadne lesy, mŕtvych teda nespaľujú, ani nepochovávajú do zeme. Zosnulého položia na zem. Na to určený muž mu prereže šľachy na rukách a nohách. Potom priletia supy a zožerú mäso. Muž potom vezme ťažké kladivo a rozbije mŕtvemu kosti. Supy zožerú aj tie. Na zemi neostane nič. Všimol som si, že na pohrebe nikto neplakal, ani nerobil žiadne scény. Miestni berú veci tak, ako sú." Peter Richter hovoril aj o postupnej amerikanizácii, ktorá je už viditeľná v mestách. Stále však pretrvávajú tradičné hodnoty. Celý zájazd ho stál okolo 45-tisíc korún aj s letenkami. Na budúci rok by chcel ísť znova.