Zorka je veľmi milá a nezvyčajná fenka. Hneď na prvý pohľad sa odlišuje od iných psov. Chodí ako človek. Nie je to však preto, že by sa chcela nejako predvádzať, a tiež nie je ani odchovankyňou cirkusu. Po dvoch labkách chodí preto, lebo ju k tomu donútil sám život. Príbeh o tom, ako ju našiel Ján Ondrejkovič je ako vystrihnutý z filmu. „Samozrejme, pamätám si to ako dnes,“ hovorí J. Ondrejkovič a dodáva: „Ráno mi auto zrazilo môjho psíka. Potom som išiel okolo smetiska. Zazrel som takú malú kôpku. Všimol som si, že sa hýbe. Neveril som vlastným očiam a zistil som, že je to živý psík.“ Pes bol úplne vysilený. Ján Ondrejkovič ho teda zobral na ruky a odniesol domov. Tam ho vykúpal a ošetril a potom si všimol, že fenka je trochu iná. Niekto jej odsekol z predných labiek a takto dokaličenú ju odhodil na smetisko. Ján Ondrejkovič si psíka okamžite obľúbil. Sú nerozlučnou dvojicou. Hoci sám nemá peňazí nazvyš, o svoju Zorku sa stará veľmi dobre. „Keď bola akcia – výpredaj salám za polovičnú cenu, nakúpil jej niekoľko „štanglí.“ Sebe nedopraje, ale jej áno,“ hovorí Alena Hronská, predavačka korbáčikov pred obchodným domom na Hlinkovom námestí v Žiline. Dobre pozná Zorku a jej pána. Aj Ján Ondrejkovič súhlasne prikyvuje:
