Dnes už nevieme, kde stál. V teplickom kaštieli však existoval takzvaný panský kostol svätého Kríža. Podľa najstarších obyvateľov Tepličky bol nádherne vyzdobený. Neskôr slúžil nemeckým prisťahovalcom, zamestnaným v miestnej továrni na sklo. Za života Žofie Bosniakovej v ňom bývali omše len raz mesačne alebo pri panských oslavách. Vchod do kostola bol zvnútra kaštieľa aj z vonkajšej strany. Jeho organ bol vo výbornom stave. Keďže bol kostol vysoko poistený, jeho správca Winkler sa rozhodol z tejto poistky vyťažiť čo najviac peňazí. Spolu so svojím synom nanosili na jeho povalu drevo a 8. augusta 1928 všetci páni na kočoch odcestovali do Budapešti. Len čo odišli, správcov syn kostol zapálil. Drevený strop a strecha sa veľmi rýchlo rozhoreli. 
Domáci obyvatelia hasili, čo mohli. Z celého kostola sa im však podarilo zachrániť už len bohostánok a spovedelnicu, ktoré sú dnes v novom kostole. Všetko ostatné zhorelo. Dnes z kostola zostala len obrovská rozvalina na východnej strane kaštieľa. Druhý zrúcaný kostol v našom regióne sa vypína nad obcou Stránske. Bol to po rajeckom najstarší kostol v celej rajeckej doline. Je pamätníkom hrozného zemetrasenia, ktoré postihlo naše územie 15. januára 1858. V Žiline po ňom zostali poškodené všetky domy, ba niektorí jej obyvatelia prišli aj o strechu nad hlavou. Svoje príbytky ľudia časom opravili. Starobylý kostol svätej Heleny v Stránskom bol však natoľko zničený, že sa farníci rozhodli postaviť si radšej nový. Kamenný kostolík, postavený v druhej tretine 14. storočia uzavreli, sochy z neho preniesli do kostola v Konskej a tri zvony do novopostavenej drevenej zvonice. Pred koncom 1. svetovej vojny ich cisárski vojaci zhabali na výrobu kanónov. Dnes z neho zostali len obvodové múry, kamenná veža, gotické úzke štrbinové okná a pozostatky nástenných malieb.
