V porovnaní s krajinami Európskej únie je v našich domácnostiach alarmujúco vysoká spotreba energií. Priemerná slovenská domácnosť minie v súčasnosti asi pätinu svojho príjmu na teplo a energie, v susednom Rakúsku sú to len tri percentá. "Niektorí zákazníci, ktorí prídu do poradne, nemajú z tejto oblasti ani základné informácie. Kúpia si, napríklad, starší rodinný dom a až potom sa začnú zaujímať, ako by mohli ušetriť na energiách. Vždy to záleží od individuálneho prípadu. Pri rodinných domoch ide o to, aký je starý tento dom a v akej lokalite sa nachádza. S jedným zákazníkom 
diskutujem asi hodinu," informuje Alexander Závodský (na snímke) zo žilinskej pobočky poradne Energetického centra Bratislava. Najväčší podiel v bežnej slovenskej domácnosti tvoria náklady na vykurovanie až 56 percent, ďalej náklady na ohrev teplej vody okolo 24 percent. Vyhliadky do budúcnosti nie sú nijako optimistické. Slovensko je vysoko závislé na dovoze energetických zdrojov. Dovážame viac ako 90 per- cent surovín, ktoré majú priamy vplyv na ekonomiku štátu. "Dopyt po informáciách sa zvyšuje spolu s cenami. Zákazníkom sa snažím poradiť optimálne, nie podľa odporúčaní výrobcov materiálov. Napríklad zateplenie budov dnes robí skoro každá murárska partia, ale nie každá má na to potrebné znalosti a náradie. Aj tu veľmi záleží od materiálu, ktorý sa použije. Plastové okná dokážu úplne vytesniť priestor, ale potom ostáva v miestnosti či byte aj vydýchaný vzduch. Preto sa využívajú takzvané štrbinové vetrania, čo je vlastne princíp klasického okna. Pokiaľ teda nie sú klasické drevené okná úplne rozpadnuté, tak sú postačujúce." Často diskutovanou témou v oblasti energií sú aj moderné technológie. Tie sú však často finančne náročné. Doba návratnosti investície je potom väčšinou dvadsať až tridsať rokov, čo je pre súkromných majiteľov domov na Slovensku nezaujímavé. "Spotrebitelia reagujú na ceny. Raz zdražie elektrická energia, potom plyn, ľudia tomu prispôsobujú svoje spotrebiče. Ak by som mohol všeobecne poradiť majiteľom rodinných domov, najhospodárnejšie sú kondenzačné kotlíky na plyn. Majú najväčšiu účinnosť pri premene paliva na teplo. Do systému by potom mohli byť zaradené veľkoplošné výhrevné telesá, čiže podlahové alebo stenové vykurovanie. Záleží aj od umiestnenia kotla. Keď je v pivnici a niekto si ide ráno umyť zuby na druhom poschodí, tak minie vedro vody, kým mu začne tiecť teplá voda," dodáva Alexander Závodský. Energetické poradentsvo v Žiline prebieha v priestoroch Žilinskej univerzity každý utorok a stredu od 15.00 do 19.00 h.
