Významná osobnosť slovenskej telovýchovy, známy aj v zahraničí. Zásadným spôsobom ovplyvnil smerovanie vedeckého myslenia na Slovensku v oblasti športu na celé desaťročia. Univerzitný profesor Karol Stráňai (na snímke) sa narodil 13. októbra 1905 v Rajci. Jeho prvé študentské roky viedli do žilinskej reálky, kde pedagogicky pôsobil Eduard Adamko, jeden z prvých vysokoškolsky vzdelaných pedagógov v telesnej výchove na Slovensku. Práve osobnosť tohoto stredoškolského učiteľa výrazným spôsobom poznamenala mladého študenta Karola Stráňaia na celé ďalšie obdobie. Vysokoškolské poznatky i diplom získal na Fakulte prírodných vied Karlovej Univerzity v Prahe, kde študoval prírodopis a telesnú výchovu. V roku 1930 začal pracovať ako stredoškolský profesor. Vznik Slovenskej republiky v marci 1939 ho zastihol v Učiteľskom ústave v Bratislave. Podobne, ako ďalší telovýchovní nadšenci, aj on sa zapája do budovateľského procesu. Stál pri zrode Slovenského ľahkoatletického zväzu a Slovenského basketbalového a volejbalového zväzu. V prvých rokoch existencie týchto zväzov vykonával funkciu náčelníka, čo znamenalo členstvo v Slovenskom olympijskom výbore a v Slovenskej ústrednej športovej rade. V roku 1939 bol poverený vypracovaním nových učebných osnov pre ľudové školy, meštianske školy a učiteľské akadémie. Najvýznamnejším momentom v tomto období bolo pre Karola Stráňaia založenie Telovýchovného ústavu pri Filozofickej fakulte Univerzity J.A. Komenského (UK) v Bratislave. Stalo sa tak 1. februára 1939. Činnosť Telovýchovného ústavu, kde Karol Stráňai začal pracovať ako lektor a správca, bola spočiatku zameraná na zabezpečenie výučby telesnej výchovy bratislavských vysokoškolákov. Po vzniku Slovenskej republiky vypracoval učebný program, podľa ktorého sa začala realizovať trojročná príprava učiteľov telesnej výchovy. Po potlačení Slovenského národného povstania bojoval ako veliteľ partizánskej skupiny v brigáde K. K. Popova. V januári 1945 bol zajatý a deportovaný do koncentračného tábora Mathausen. Účasť v povstaní znamenala po návrate prvé vojenské vyznamenania, ale i presvedčenie, ktoré ho sprevádzalo po celý zvyšok života. Po vojne začal pracovať na Povereníctve školstva a osvety, kde bol zria- dený osobitný sektor pre telesnú výchovu a šport. Súčasne bol ako čerstvý univerzitný profesor poverený funkciou prednostu Telovýchovného ústavu, ktorý obnovil svoju činnosť pri Filozofickej fakulte UK Bratislava. Vo vrcholných funkciách telovýchovného hnutia pôsobil aj v ďalšom období. V rokoch 1953-1954 vo funkcii predsedu Metodickej rady Štátneho výboru pre telesnú výchovu a šport a vo funkcii podpredsedu Vedeckej rady Štátneho výboru pre telesnú výchovu a šport. Po vzniku Československého zväzu telesnej výchovy bol predsedom Vedeckej rady Ústredného výboru ČSZTV a predsedom Vedecko-metodickej rady Slovenského ústredného výboru ČSZTV. Ako člen Vedeckej rady UK inicioval vznik odborných telovýchovných periodík "Sovietska veda - telesná kultúra" (1953) a Tréner (1955), kde pracoval ako hlavný redaktor. Od roku 1959 bol predsedom redakčnej rady vo Vedeckom zborníku FTVŠ. Naj- významnejšie obdobie aktívneho života Karola Stráňaia začína rokom 1960, kedy bola založená Fakulta telesnej výchovy a športu UK Bratislava. V prvom funk- čnom období vykonával funkciu dekana. Potom, až do roku 1972, bol vedúcim katedry teórie dejín. V rokoch 1972-1977 bol riaditeľom Výskumného ústavu telesnej výchovy FTVŠ ÚK Bratislava. S uvedeným obdobím sú späté aj najvýznamnejšie práce. Predovšetkým to bola v roku 1965 úspešne obhájená doktorská dizertácia "Teória telesnej výchovy v sústave vied", za ktorú mu bol udelený titul doktora vied (DrSc). Viackrát bol ocenený za prácu na poli vedy, pedagogiky a telesnej výchovy. V roku 1965 získal štátne vyznamenanie "Rad práce". Vo výpočte ocenení nie je možné obísť aj čestné občianstvo rodného mesta Rajec. Vzťah k športu si udržiaval aj napriek enormnému pracovnému a spoločenskému zaťaženiu po celý svoj život. Bezohľadu na zložitosť a rozporuplnosť obdobia, v ktorom profesor Karol Stráňai žil a pracoval, je potrebné si ho pripomenúť nielen pre jeho prácu na poli vedy v oblasti športu, ale aj oceniť pre ideály, ktoré po celý život presadzoval. Zomrel 31. júla 1999 na zranenia, ktoré utrpel pri dopravnej nehode.
Reštaurácia Špulka
Bernolákovo námestie č. 380/10
Námestovo