"Hrať v dychovke bolo kedysi pre chlapcov česť," hovorí 44-ročný hudobník, Miroslav Jančúch zo Stránskeho. "Keď som bol malý chlapec, v našej dedine boli tri dychovky a všetci chalani z dediny hrali na nejaký hudobný nástroj. Cvičili v oknách smerom do cesty, ale i na doline pri kravách a husiach. Do našej dychovky sa robil prísny 
výber a hrať v nej bola pocta," spomína na svoje začiatky Miro. Hudobné nadanie zdedil po otcovi, ktorý dodnes vedie stránsku dychovku. Hudobné základy mu dal ako 13-ročnému Emil Hodas, vedúci miestnej dychovky. Hre na saxofón sa však naučil sám. Cvičil aj dve hodiny denne. Učil sa od najlepšieho muzikanta v našom kraji Tibora Sučana. Vyučil sa za silnoprúdara. Dnes vykonáva funkciu revízneho technika. "Okrem toho mám ešte tri príležitostné zamestnania. Ak chce človek niečo mať, musí sa obracať. Hudbe sa venujem len ako koníčku. Začínal som v 76-tom ako harmonikár. Na svoje prvé klávesy som si zarobil na brigádach v Čechách ako 14-ročný. Odvtedy som hral už v dvanástich kapelách. Ovládam hru na klávesy, gitare a saxofón." Vo Švajčiarsku raz počul jedného Čecha hrať súčasne na dva saxofóny. Zapáčilo sa mu to, tak to tiež skúsil. Dnes hrá už bežne dvojhlasne ľudové, swingové i komerčné skladby. V roku 1991 odišiel hrať na výletnú loď po Fínsku a Švédsku. Od roku 1993 hráva v rakúskych tanečných lokáloch. V sučasnosti hráva spolu s klávesákom Petrom Hlaváčom a speváčkou Gabikou Suríkovou vo Švajčiarsku. Jeho manželka mu túto záľubu toleruje. "Akoby nie, veď som jej postavil peknú chalupu," usmial sa Miro, ktorý prv dokázal hrávať aj 110 nocí za sebou.
Autor: ms
