Tieto výtvory ľudia stavali ako prosbu alebo obeť svätým aj ako vďaku za svoju záchranu. Umiestňovali ich vždy na významné, povesťami opradené miesta, alebo na rozhranie obecného 
katastra, na rázcestia a na začiatky i konce dedín. Najmä rázcestia a najvyššie sedlá ciest bývali už od pohanských dôb význačnými a uctievanými miestami. Takéto pamiatky nachádzame po celom Slovensku. Väčšiu výšku volili, aby ich okoloidúci nepoškodili a nezneuctili. Okolo nich nasadili stromy a urobili záhradku ako ochranu pred dobytkom idúcim na pašu. V minulosti sa na týchto sochách často nachádzali šatky, ktoré tam uväzovali matky s prosbou za záchranu svojich chorých detí. Premiestnením alebo novým vybudovaním ciest sa stáva, že takéto pamiatky nájdeme stáť ďaleko od cesty na lúkach. Vytvárajú peknú prírodnú scenériu a pripomínajú, že tadeto viedla kedysi hlavná cesta.
