Azda jediným svetlým zjavom v žlto-zelenom drese na ihrisku bol útočník Pavol Straka (na snímke vľavo). Svojou aktivitou a dravosťou celých 90 minút zamestnával obranu Trenčanov a strelil aj vyrovnávajúci gól. Svojím nadpriemerným výkonom však na všetko sám nestačil, a tak Žilinčania na domácom trávniku opäť prehrali. „Bolo to podobné, ako proti Ružomberku. Na začiatku sme nepremenili gólové šance. Veľmi skoro sme inkasovali gól, z ktorého sme sa nevedeli spamätať. V ďalšom priebehu sme premárnili ešte niekoľko dobrých príležitostí a opäť sme prehrali,“ zhodnotil po zápase profesionál Straka. Po piatej prehre na domácom ihrisku sa ťažko rozpráva. Nikto v klube z toho nie je príliš 
múdry. „Neviem, kde hľadať príčiny. Keby sme ich poznali, už dávno niečo zmeníme tak, aby sme začali vyhrávať. Zatiaľ sme však na to neprišli a za to pykáme. Aj teraz rozhodli góly. Súper ich dal viac ako my a preto sme prehrali,“ hovorí Straka. Najhoršie však je, že proti hráčom a trénerom sa začínajú stavať aj diváci. Niet sa čo čudovať. Mužstvo s majstrovskými ambíciami sa totiž potáca v strede ligovej tabuľky. „Ťaháme čiernu sériu troch domácich prehratých zápasov za sebou. Ľudia sa už tiež proti nám obracajú a pokrikujú na nás. Je to zlé a nevplýva to dobre na psychiku žiadneho hráča. Musíme sa však pozviechať a ísť ďalej. Ešte je len prvá polovica ligy,“ hovorí deväťgólový útočník spod Dubňa. Naproti tomu vonku sú Žilinčania takmer neporaziteľní. Je to záhada vhodná takmer pre skúmateľov paranormálnych javov. „Vonku sme najlepšie mužstvo, doma sme však v spodnej polovici a teraz sa opäť prepadneme ešte nižšie. Ak chceme hrať o titul, musíme byť prví aj doma. Navyše teraz zaváhal Ružomberok a aj Trnava. Mohli sme sa na nich bodovo dotiahnuť. Znova sme však prehrali a strata zostala rovnaká,“ hovorí smutný Straka. Po jeho vyrovnaní to na ihrisku vyzeralo, že minimálne remíza by Žilinčanom ujsť nemala. Práve naopak, nadychovali sa totiž k záverečnému tlaku s cieľom pokúsiť sa strhnúť víťazstvo na svoju stranu. Po fatálnej chybe stopéra Petra Doležaja im však zostali akurát oči pre plač. „Celé mužstvo po góle bojovalo. Chceli sme zápas otočiť. Vyrovnali sme a boli sme blízko aj k víťaznému gólu. Namiesto toho urobíme takúto totálnu hrúbku, ktorá nás položila do kolien. Vyzerá to tak, ako keby sme sa domáce zápasy báli vyhrávať,“ dodal Straka. Ono to tak už skutočne pomaly vyzerá. Domáce zápasy sú pre nich zakliate.
