Štrnásťročný falerista Lumír Kardoš z Rajca navštevuje ešte len základnú školu, ale vo svojej zbierke má už vyše stovky medailí a vyznamenaní. 
Dostať vyznamenanie bolo, zvlášť za bývalého režimu, považované za česť. Počas osláv Prvého mája alebo pri iných slávnostných príležitostiach, či návštevách významných osobností v podnikoch chodili nimi ich čestní držitelia ovešaní, až im saká k zemi ťahalo. Lumír začal zbierať vyznamenania pred tromi rokmi. „Pochodil som našu rodinu a hneď som ich našiel niekoľko. Jeden môj prastarý otec bol náčelníkom ľudových milícií v Rajci. Od neho mám Hviezdu ľudových milícií z 50-tych rokov, čo bolo vysoké ocenenie. Našiel som ho v pivnici v sáčku spolu s inými vyznamenaniami. Druhý starký bol Zaslúžilý bojovník proti fašizmu a od neho mám aj Kríž oslobodenia väzňov a pozostalých po stopách nacizmu. V roku 1978 sa stal prvým Hrdinom socialistickej práce v Považských strojárňach, ale vyznamenanie celé zo zlata predal ešte skôr, ako som ich začal zbierať. Neskôr dostal mnoho ďalších vyznamenaní, tie mám všetky. Napríklad Za vynikajúcu prácu, Za zásluhy o výstavbu alebo Najlepší pracovník Považských strojární. Najnovšie mám od mojej starkej, dostala ho k 60-temu výročiu SNP,“ vymenúva Lumír svoje unikáty. Vyznamenania má uložené pekne v škatuľkách na to určených a pri niektorých nechýba ani darovací dekrét. „Prislúchala k nim, samozrejme, aj finančná odmena. Väčšinou sú vyrobené zo striebra alebo bronzu, ale nájdu sa i smaltované. Spravidla k nim bývajú aj menšie odznaky alebo stužky, aby na saku neťažili.“ Lumír má všetky zozbierané exempláre rozdelené na vojenské, štátne a rezortné, a tie ešte na pohraničné, zdravotnícke, železničiarske, požiarnické a podobne. „Najviac sa sústredím na policajné, ale cením si každé, ktoré sa mi podarí zohnať. Najstaršie, s podobizňou Františka Jozefa II., dostal ešte môj praprastarý otec,“ hovorí. Vyznamenania vymieňa a kupuje aj na burzách od iných zberateľov. rozlúčil sa s nami Lumír.
