Slovo „kafilérka“ je všeobecne známe. Okolo jednej z nich prejdeme vždy, keď cestujeme od Martina smerom do Žiliny. O súčasných ekonomických podmienkach, stretnutí s ministrom, postupe spracovania živočíšnych produktov, ako aj o vtáčej chrípke sme sa rozprávali s konateľmi spoločnosti VAS (Veterinárna asanačná spoločnosť) Jozefom Orčíkom (na fotografii vľavo) a Dobromírom Skuteckým.
Podmienky sa menia, darí sa vám v súčasnej situácii „prežiť“? Ako veterinári si považujeme si za morálnu povinnosť, aby sme všetky odpady živočíšneho pôvodu zneškodnili. Tieto produkty už nedokáže nikto spracovať 
a mohli by ohroziť životné prostredie. Druhá vec je tá, že sme súkromná spoločnosť, takže to nemôžeme robiť zadarmo. Za zneškodnenie vedľajších živočíšnych produktov je zodpovedný ich majiteľ. My si plníme len našu povinnosť. Je to samozrejme aj určitá forma podnikania, takže pre nás nie problém akýkoľvek druh živočíšnych odpadov odviezť a spracovať, ale musíme si to dať zaplatiť. Štát nám na to neprispieva ani korunou. Poľnohospodárska verejnosť je z minulých dôb zvyknutá, že sme túto činnosť vykonávali bezplatne, pretože finálne produkty boli zhodnocovateľné. V roku 2004 však prišiel zákaz zhodnocovania čohokoľvek z kafilérií.
Ako prebieha zneškodňovanie vedľajších živočíšnych produktov? Najprv ich musíme doviezť. Naša pôsobnosť je po celom Slovensku, takže kľudne aj z najvýchodnejších okresov. Keď vozidlá pozvážajú vedľajšie živočíšne produkty k nám, tieto sa najprv zomelú, vysterilizujú, odsušia, vylisujú a ďalej finalizujú. Produktmi sú kafilerické tuky a sortiment živočíšnych múčiek. Problém je ten, že aj v dnešnej dobe je množstvo producentov, ktorí svoje vedľajšie živočíšne produkty nenahlásia a zakopávajú ich. Je to v dôsledku ekonomickej situácie. Boli sme na rokovaní u ministra. Tam bola predostretá téma vysokých poplatkov, ktoré sa musia platiť kafilériám za služby.
Ako dopadlo vaše stretnutie s ministrom? Napádali sme tam len systém, ktorý bol nesprávny. Peniaze by mali dostávať priamo producenti a nie kafilérie. Straty, ktoré sú vzniknuté úhynom, by mal štát dotovať u prvovýroby, lebo tam sú najciteľnejšie. Ministerstvo úplne prestalo podporovať prvovýrobu, preto sa zdá, že ceny z kafilérií sú pre nich vysoké. Ďalšou vecou je pomerne veľký pokles všetkých vedľajších živočíšnych produktov na Slovensku. Pred piatimi rokmi bolo 110-tisíc ton odpadu, teraz ani nie 80-tisíc. Toto všetko sú faktory, ktoré vplývajú na ekonomiku firiem. V konečnom dôsledku, keď zaznamenávame tento pokles a na Slovensku tri kafilérie, tak sa nám zdá, že nás je tu trochu veľa.
Hrozí nám vtáčia chrípka, dokázali by ste sa vysporiadať s prípadnou epidémiou? Čo sa týka kafilérií, tak by nemal byť problém. Akékoľvek množstvo uhynutých zvierat, aj v prípade nutného zabitia, nie je problémom spracovať. Kapacity sú veľké.
Keď človek prechádza okolo kafilérie, cíti špecifický zápach... Pracujem tu už 25 rokov a ešte sme nemali ani jeden prípad pracovného ochorenia, kedy by sa niekomu niečo stalo z tohto zápachu. Je to vec názoru a subjektívnych pocitov. Sú zápachy živočíšneho pôvodu, ktoré sú mne osobne veľmi nepríjemné, napriek tomu, že pracujem s biológiou. Špecifický pach kafilérie mi dáva informácie, ako pracujú pracovníci v danej smene. Či sa doviezla dobrá alebo horšia surovina, či ju veľmi presušili alebo nie, atď. Tento zápach nemá reálny dopad na zdravie ľudí.
