Mladý a nezmyselne zabitý Žilinčan Daniel Tupý (21) na Tyršovom nábreží v Bratislave sa po svojej tragickej smrti stáva symbolom boja proti násiliu.
Tragédia, ktorá sa stala v piatok 4. novembra v Bratislave, otriasla celým Slovenskom. Daniel bol mladý, dlhovlasý a mierumilovný študent filozofie, ktorý si viac, ako všetko ostatné, vážil ľudí. Mnohí naňho spomínajú ako na človeka, ktorý sa nebál komukoľvek pomôcť. Miloval život a slobodu a napriek tomu musel zomrieť len preto, že mal dlhé vlasy a gitaru na chrbte. Nemohli tomu uveriť ani jeho rodičia, keď im o pol štvrtej ráno pri dverách zazvonil policajt a oznámil im, že ich syn sa stal obeťou skinheadov. „Ešte o pol desiatej sme s ním telefonovali a o štvrť na jedenásť ho zabili. Bol to jemný a citlivý chlapec, rád čítal a hral na gitare. Nikto o ňom nemôže povedať nič zlé. Nevieme si vysvetliť, prečo sa to stalo,“ hovoria zdrvení rodičia. Mladý Žilinčan kráčal v nešťastný večer spolu s ďalšími mladíkmi po Bratislave. Osudným sa mu pravdepodobne stalo, že spolu s jedným z kamarátov za skupinkou zaostali. Iná skupina, pravdepodobne skinheadov, na nich zaútočila. Daniel so štyrmi smrteľnými ranami v tele nemal šancu prežiť. Všetci sa pýtajú prečo? Na poslednej ceste sa s ním prišli rozlúčiť viac ako tri stovky ľudí. Medzi nimi aj takí, ktorí ho nepoznali, ale pre ktorých sa stáva symbolom boja proti násiliu. Istá žena vyhlásila, že je na pohrebe preto, lebo chce vyjadriť svoj nesúhlas s brutalitou a intoleranciou. Do Žiliny sa prišiel s Danielom rozlúčiť aj jeho vysokoškolský pedagóg Daniel Hevier. Básnik vo svojom emotívnom prejave vyhlásil, že slušní ľudia už nikdy nesmú byť tolerantní k zlu a zdôraznil, že Danielova absurdná smrť mala zmysel, pretože nezmyselne umierajú len tí, ktorí nezmyselne žili. „Toto nie je miesto na obviňovanie konkrétnych ľudí, na rozdúchavanie vášní a volanie po pomste. Sám si odtiaľto odnášam povinnosť nebyť ľahostajným a z viny, ktorú si musíme všetci rozložiť, svoju časť beriem aj na seba,“ povedal smutne Hevier pred žilinským krematóriom. Emotívny Hevier v prejave obvinil zo študentovej brutálnej smrti aj niektorých politikov, rodičov, spevákov, ale aj časť médií. „Vinní sú aj politici, a to najmä tí, ktorí vytvárajú atmosféru, že za všetky problémy sú zodpovední „iní“, vyhlasujú, že tu urobia poriadok a že tu nechcú nikoho cudzieho. Už nikdy nebudeme žiť v „bielom štáte“, ako to spievajú skinské kapely. Keď vyvraždia žltých, čiernych, červených, tak kto príde na rad, mladí, starí, deti? Raz sa to musí zastaviť. Verím, že toto je už posledný úder,“ vyhlásil Hevier vo svojom smútočnom prejave. Básnik je presvedčený, že Slovensko sa prebudilo a postavilo sa proti xenofóbii, rasizmu a intolerancii. Obáva sa ale, že momentálna citlivosť ľudí voči týmto extrémistickým prejavom je len chvíľková. „Sami sebe sa zdáme citliví pri takýchto príležitostiach, ale bojím sa, že sa rozídeme domov, pár dní budeme spomínať, a potom sa všetko vráti. Pomaly sa budeme znova prepadať do letargie, kým nás nevyruší ďalšia takáto udalosť. Danova smrť dostane len vtedy zmysel, keď zabráni ďalším vraždám,“ hovorí. Daniel Hevier verí, že páchateľa brutálnej vraždy polícia odhalí a súdy potrestajú. Aj keby sa tak nestalo, skrývajúcemu sa vrahovi odkázal, že bude mať s kainovým znamením veľmi ťažký život. „Rozmýšľam, čo robiť s deťmi, ktoré počúvajú všelijakých vodcov a dajú sa zviesť rečami. Možno by im bolo treba niečo napísať, povedať, možno zložiť nejakú pesničku,“ povedal Hevier. Nevie však, či bude mať na to odvahu a silu on sám. O tom, že sa Danielovo meno po svojej smrti pomaly stáva symbolom, svedčí množstvo smútočných a protestných zhromaždení na celom svete. Za dopadnutie vraha, či vrahov už vypísali niekoľkostoticísovú odmenu nielen rodičia, ale aj niekoľko médií. Vrahovia však polícií stále unikajú. Zostáva nám dúfať, že ich veľmi skoro dopadnú a že nikto z nás už nikdy nebude ľahostajní k prejavom brutality, násilia, či rasizmu. Len vtedy totiž Danielova nezmyselná smrť dostane zmysel.
Autor: mif, wm