Žiliny má v súčasnosti obrovské šťastie, že má v útoku kanoniera Pavla Straku. Je to totiž jediný zdravý útočník v tíme. So zranením stále laborujú Adam Nemec, Stanislav Šesták a najnovšie aj Ivan Bartoš. Michal Gottwald prestúpil do legie Varšava, a tak Straka zostal na hrote ako sám vojak v poli. Jemu však táto situácia zdá sa nijako neprekáža a osamotený na hrote útoku sa cíti ako ryba vo vode. Naposledy dvomi gólmi potopil nováčika z Nitry a s jedenástimi presnými zásahmi, tróni na čele tabuľky strelcov Corgoň ligy. V sobotu proti Nitre, to ale nebol ani preňho jednoduchý zápas. Pred zápasom totiž v Žiline nasnežilo a biela pokrývka na trávniku navrávala, že pod Dubňom sa asi nebude hrať kombinačný a rýchly futbal. Pavol však nad spoluhráčmi aj napriek tomu vynikal. „O trávnik sa veľmi dobre postarali, takže terén nebol až taký ťažký, ako to možno z tribúny vyzeralo. Pre nás to bol ale mimoriadne ťažký a dôležitý zápas. Trikrát po sebe sme totiž doma prehrali a nemohli sme si dovoliť znova zakopnúť,“ povedal po zápase top kanonier. Žilinčania proti aktívnym Nitranom, ktorí pod vedením trénera Galáda prišli pod Dubeň motivovaní vysokým víťazstvom 5:2 z prvého ligového kola, ukázali všetky svoje morálne vlastnosti a o výsledok sa doslova pobili. „Po prvom polčase sme vyhrávali 1:0, ale súper vyrovnal. Aj silou vôle sme dokázali dotlačiť loptu druhýkrát do siete a už sme konečne víťazstvo udržali,“ potvrdil Straka. Ten je od začiatku sezóny prakticky neudržateľný a jeho desiaty a jedenásty gól v sezóne ho vyšvihol do čela streleckej tabuľky. „Zatiaľ veľmi nevnímam, že som v streleckej tabuľke na prvom mieste. Za nami je ešte len polovica sezóny. Môžem sa zraniť, alebo sa niekomu z ostatných hráčov začne strelecky dariť a nakoniec sa môžem prepadnúť. Zatiaľ som na prvom mieste, ale nemôžem sa s tým uspokojiť,“ hovorí Straka. Sám však mohol v tomto zápase rozšíriť svoj strelecký účet ešte výraznejšie. Mal totiž aj niekoľko ďalších vynikajúcich príležitostí. Vari najväčšiu tesne po druhom góle, keď uháňal sám na brankára Seneckého. Ten mu však šancu na hetrik dobrým zákrokom pokazil. „Je pravda, že som mal aj ďalšie dobré príležitosti, ktoré som nepremenil. Asi som ich mal riešiť lepšie. Som však rád aj za tie dva góly, ktoré som dal,“ povedal Straka a myslíme si, že mal pravdu. Veď práve tie znamenali víťazstvo Žiliny v domácom zápase od 10. septembra. Nitra sa ale pod Dubňom predstavila sympatickým výkonom. Nesnažila sa totiž iba brániť svoju polovicu, ale hrala aktívne, aj pre oko diváka. Možno práve to sa jej stalo osudným, aj keď k dobrému výsledku nemala ďaleko. „Musím povedať, že Nitra hrala z posledných súperov, ktorí sa u nás predstavili, najlepší futbal a dosť nás trápila. Napriek tomu, že bolo zlé počasie, diváci videli dobrý zápas o čo sa pričinili obe mužstvá,“ uznal kvalitu súpera Pavol Straka. Žilinčania tak konečne vyhrali a sú mimoriadne radi. „Už sme ani nevedeli, ako chutí domáce víťazstvo a víťazný pokrik v šatni,“ odfukol si strelec po zápase. Na ťažkom teréne to v sobotu nebolo jednoduché ani pre jedno mužstvo. „Nasnežilo až deň pred zápasom a na snehu sme doteraz vôbec netrénovali, ani nehrali. Ihrisko však bolo naozaj veľmi dobre pripravené,“ zložil poklonu trávnikárom Straka. Vyrovnávajúci gól Nitranov strelil v 60. min. záložník Tomáš Kóňa. Po zápase však mal oveľa menší dôvod na radosť, ako strelec Žiliny. „Po góle sme poľavili. Domáci potrebovali vyhrať a naopak zapli na vyššie obrátky. Neviem si to vysvetliť, ale zdá sa mi, akoby sme troška odišli kondične. Domácim začali vychádzať akcie, dali gól na 2:1 a už sme to mali mimoriadne ťažké,“ povedal Kóňa. Podľa neho robil kombinačným Nitranov problémy aj terén. „My nie sme mužstvo na takéto terény. Sme skôr kombinačné mužstvo. Na to sa však nedá vyhovárať, pretože aj Žilinčania mali rovnako ťažký terén,“ dodal Kóňa, pre ktorého to bol štvrtý ligový gól v tejto sezóne.