Sobota, 5. december, 2020 | Meniny má OtoKrížovkyKrížovky

Prečo sa Žilina nestala slobodným kráľovským mestom?

Toho roku si pripomíname 600. výročie od vydania listiny uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského (15. apríla 1405), v ktorej nariadil Žiline vybudovať si také opevnenia, aké boli v tomto období bežné u iných slobodných kráľovských miest.

Toho roku si pripomíname 600. výročie od vydania listiny uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského (15. apríla 1405), v ktorej nariadil Žiline vybudovať si také opevnenia, aké boli v tomto období bežné u iných slobodných kráľovských miest. Pretože sa tak nestalo ani o ďalších deväť rokov neskôr (1414), kráľ Žigmund toto nariadenie zopakoval. Žilina v tom čase už patrila k najvýznamnejším mestám na území dnešného Slovenska, ale nebola vtedy ešte slobodným kráľovským mestom, ale iba mestom zemepanským, na čele ktorého stál dedičný richtrár. Žilina sa v začiatkoch svojho formovania riadila tzv. flámskym právom mesta Tešína, až roku 1384 prešla definitívne na právo magdeburské, ktoré prevzala od mesta Krupiny (zapísane bolo už v roku 1378 do Žilinskej knihy v jazyku nemeckom a preložené potom roku 1473 do jazyka slovenského). Práve tieto dve skutočnosti (dedičné richtárstvo a nezodpovedajúce opevnenie) bránili tomu, aby mohla byť zaradená medzi slobodné kráľovské mestá, ktorých bolo na území vtedajšieho Slovenska osemnásť. V prvej listine uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského (1405) sa dokonca podrobne hovorí aj o spôsobe a rozsahu opevnenia mesta: „aby mesto Žilina bolo obohnané zvyčajnými hradbami a ďalšími vhodnými či potrebnými opevneniami v meste a na jeho obvode. Pomáhať mali pri jeho budovaní nielen samotní obyvatelia Žiliny, ale aj celá obec zo Strečna, Starého hradu a Hričova, ktorí mali poskytnúť potrebné povozy na vlastné náklady, a tak spoločne a nepretržite pomáhať“. Snahou mešťanov bolo vykúpiť sa aj z dedičného richtárstva. Podarilo sa to však až na rozhraní 15. a 16. storočia, ale to už bolo príliš neskoro, aby sa mesto mohlo zaradiť medzi slobodné kráľovské mestá. Dôležité je však zistenie, že sa tak stalo vlastnou schopnosťou mesta, kým napríklad Bardejov vykúpil z dedičného richtárstva kráľ Ľudovít I. roku 1376 a Prievidzu kráľovná Mária roku 1383. Murované hradby sa tak  Žiline nepodarilo vybudovať nielen v období stredoveku, ale ani neskôr, pretože ešte i začiatkom 18. storočia počas povstania Františka II. Rákociho sa spomínajú len zemné valy, drevené palisády a vodné priekopy. Z 15. storočia pochádza o mestských opevneniach ešte jeden údaj, keď roku 1474 oslobodil kráľ Matej Korvín Žilinu od platenia daní na tri roky, pretože meštania mali veľké výdavky s budovaním opevnení. Aký druh opevnení to bol, sa, žiaľ, v listine nehovorí, a tak sa môžeme iba domnievať, že boli zasa iba drevené palisády, zemné valy a vodné priekopy. Žiadne ďalšie hodnoverné údaje o spôsobe opevnenia sa doteraz nepodarilo zistiť a zrejme sa nepodarí ani v budúcnosti. Jediným zdrojom nových poznatkov preto zostáva archeologický výskum, ktorý jediný môže bližšie osvetliť túto problematiku a ktorá najskôr zodpovedá situácií zobrazenej na mape Žiliny z roku 1747, kde je mesto obohnané zemnými valmi a vodnou priekopou. Forma tohto opevnenia sa nakoniec zachovala aj v názvoch ulíc obopínajúcich historické jadro Žiliny – Horný a Dolný val. Vodnú priekopu obopínajúcu mesto sa podarilo zachytiť na troch rôznych miestach, počas stavebných prác. Najskôr to bolo v roku 1974 pri výkope základov terajšej Všeobecnej úverovej banky, kde sa v dvoch protiľahlých profiloch výkopu objavila priekopa s nálezmi keramiky z 15. a 16. – 17. storočia. Druhý pozitívny objav sa uskutočnil v roku 1975 v ulici na Priekope pri stavbe dvoch budov – bývalej budovy Útvaru hlavného architekta a terajšieho sídla redakcie regionálneho týždenníka. V obidvoch prípadoch išlo o priekopu vyplnenú bahnitou zeminou, ktorá obsahovala taktiež nálezy datované do 14. – 15. storočia, ale i novoveké až z 19. – 20. storočia. Poslednýkrát sa podarilo zachytiť mestskú priekopu v roku 1995 počas rekonštrukcie mestskej kanalizácie na Hodžovej ulici. Mala šírku vyše 5 m a siahala až na dno výkopu v hĺbke 3 m. Jej dno sa nachádzalo ešte hlbšie, ale pre krátkosť času sa ho nepodarilo doskúmať. V hĺbke asi dva metre sa našiel skoro celý hlinený hrniec datovateľný do 14. storočia. Možno predpokladať, že Žilina mala určité opevnenie už v 14. storočí, aj keď to úplne nezodpovedalo vtedajším požiadavkám kladeným na opevnenia slobodných kráľovských miest, aké mala napríklad Trnava už v 13. sto- ročí a mnohé ďalšie mestá najmenej od 14. storočia. Interprétovať nariadenia kráľa Žigmunda Luxemburského z roku 1405 o povinnosti Žiliny vybudovať si opevnenie, ako zaradenie mesta medzi slobodné kráľovské mestá Uhorska, je nielen správne, ale takéto hodnotenie písomného prameňa aj silne zavádzajúce, ako to urobil Alexander Lombardini vo svojej štúdií Dávna Žilina vydanej v Slovenských pohľadoch roku 1888. Písomné pramene nemožno prispôsobovať naším terajším želaniam a vyvodzovať z nich závery, ktoré oni sami neumožňujú. Žilina sa napriek tomu, že nebola slobodným kráľovským mestom, už v 14. storočí stala jedným z najväčších a najvýznamnejších miest vtedajšieho územia Slovenska a jej právny okruh zasahoval do širokého okolia severného a severozápadného Slovenska. Žilinským právom sa riadili desiatky dedín a mestečiek a žilinskí mešťania boli v mnohých osadách dedičnými richtármi. Opevnenie mesta v 14. storočí iba vodnou priekopou, prípadne drevenou palisádou je síce možno interpretovať ako nedostatočné z hľadiska vtedajších požiadaviek kladených na opevnenia slobodných kráľovských miest, ale napríklad Komárno bolo ešte v 16. storočí opevnené iba drevenými palisádami a zemnými valmi a takéto opevnenia mali vtedy aj mnohé iné mestá v Uhorsku. Murované hradby boli pre mestá veľmi nákladné a ich udržiavanie ešte nákladnejšie. Žilina teda nikdy nepatrila medzi slobodné kráľovské mestá Uhorska, ani nikdy nemala murované hradby počas celej svojej doterajšej histórie, ale napriek tomu bola počas svojej doterajšej existencie významným strediskom remesiel a obchodu, aj kultúrnym a právnym centrom širokého okolia severného a severozápadného Slovenska. Preto si nemusíme ani prispôsobovať doterajšie písomné pramene z histórie Žiliny iba stačí ak ich budeme správne používať a jednoznačne interpretovať. Samotné mesto bolo po celú dobu svojej doterajšej histórie jedným z najväčších miest Slovenska a toto postavenie mu právom patrí aj dnes. Poslednou príležitosťou pre lepšie poznanie mestského opevnenia bude úprava parkoviska nad obchodným domom v centre, kde by sa mohla zachytiť neporušená mestská priekopa, ktorá môže byť pokračovaním tej, ktorá sa skúmala v roku 1995 na Hodžovej ulici. V takom prípade by sa dalo azda aj lepšie datovať ešte neporušenú a do pôvodnej hĺbky zachovalú priekopu preskúmať. Len nové nálezy a dobré datovateľné pamiatky môžu byť riešeným tohto zložitého problému, ktorý sa pravidelne opakuje v rôznych publikáciach a článkoch, kde sa tvrdohlavo stále spomínajú mestské hradby a murované opevnenia mesta, hoci pre to nieto žiadnych relevantných argumentov ani v písomných ani v archeologických prameňoch.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Na výpadok elektriny vás môže upozorniť aj SMS
  2. Ako inovácie menia naše návyky? Čo už dnes môžete robiť inak
  3. Mikuláš s Majkom Spiritom? Môžete si ho užiť u vás doma
  4. Štedré dni s Niké: Vyhraj lyže s podpisom Petry Vlhovej!
  5. Do Turecka sa dostanete bezpečne z Bratislavy bez potreby testu
  6. Tip na vianočný darček? Kvalitný zrak so zľavou 1 000 €
  7. 8 inšpirácií, ako využiť zvyšky jedla a nič nevyhodiť
  8. Budeme môcť v budúcnosti pracovať len z domu?
  9. Slovenské „šampanské“, za ktorým sa skrýva príbeh lásky
  10. Vianočné vydanie magazínu SME Ženy
  1. Mikuláš s Majkom Spiritom? Môžete si ho užiť u vás doma
  2. Väčšina fajčiarov dalo deťom cigarety, ak si vypýtali
  3. Podcast: Jeden lístok, veľa tratí
  4. Čo musíte vedieť, ak chcete prežiť Vianoce v zdraví a so svojimi
  5. Nová škôlka 21. storočia na Kramároch
  6. Do Turecka sa dostanete bezpečne z Bratislavy bez potreby testu
  7. Štedré dni s Niké: Vyhraj lyže s podpisom Petry Vlhovej!
  8. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  9. Prvá 2-stupňová akumulátorová snehová fréza na trhu
  10. COOP Jednota je najdôveryhodnejším slovenským predajcom potravín
  1. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 15 757
  2. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári 13 722
  3. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 9 737
  4. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 9 662
  5. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 9 253
  6. Aká je chémia vôní 9 148
  7. ARÓNIA najsilnejšia prírodná prevencia proti respiračným vírusom 8 633
  8. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 596
  9. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 8 047
  10. Vianočné vydanie magazínu SME Ženy 7 976
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žilina - aktuálne správy

Momentka zo zápasu Žilina - Topoľčany (3:2).

Peter Fiabáne: Po dvoch rokoch sa podarilo naplniť tretinu Plánu ZA

Za neúspech považujestav verejného priestoru a nevysporiadanie vzťahov s Georgom Trabelssiem.

Peter Fiabáne

Máme veľmi dobré mužstvo s obrovským potenciálom. Len sme to neukázali v zápasoch

S kapitánom Višňového a dvojnásobným majstrom v drese MŠK Žilina Martinom Minarčíkom sme zhodnotili jesennú časť tradičného účastníka piatej ligy.

Podľa kapitána Martina Minarčíka (vľavo) nastal zlom v zápase s Liptovským Mikulášom.

E- športový turnaj HernaZona.sk UNIZA Masters začína už tento piatok

Každý, komu je blízky herný svet, môže súťažiť online.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Na stanici v Nitre napadli muža po tom, ako upozornil na rúško

Incident sa stal v čakárni na autobusovej stanici.

Zdravotná sestra z Čadce prekonala COVID-19: Myslela som si, že zomriem

Pri pociťovaní príznakov sa začala liečiť sama. Bola to chyba.

Aktualizované o vyjadrenie Park Snow Donovaly a predsedu NR SR

Na Donovaloch otvorili lyžiarsku sezónu. Nie je jasné, ako dlho potrvá

Minister Doležal konštatoval, že minimálne do pondelka (7. 12.) môžu byť otvorené všetky lyžiarske strediská. Na pandemickej komisii očakáva vecnú a konštruktívnu diskusiu o osude tohtoročnej lyžiarskej sezóny.

AKTUÁLNE: V Čadci našli ďalších utečencov

Ich strastiplná cesta sa skončila na Kysuciach.

Už ste čítali?