Bola jeseň v roku 1965, keď sa v Dome odborov stretla skupinka 15 – 20-ročných nadšencov, ktorí mali spoločný záujem. Folklór. A tak pod pracovným názvom Juchajda vznikol základ folklórneho súboru Rozsutec, ktorý v týchto dňoch oslavuje svoje 40. narodeniny. Názov Rozsutec vymyslel zakladateľ súboru Miroslav Vallo, rodák z Terchovej, choreograf, umelecký i organizačný vedúci súboru v jednej osobe. Ich prvý tanec bol Na muzike v Terchovej, veď vlastne Terchová tvorila základ repertoáru súboru, s ďalším, Východoslovenským čardášom sa už súbor prezentoval na prvom vystúpení na Silvestra roku 1965. 
Úspešne napredujú
Za tých 40 rokov mal Rozsutec viacero zriaďovateľov, tým posledným je Mesto Žilina a útočiskom Rozsutca je Mestské divadlo, kde takmer 60-členný kolektív mladých ľudí úspešne rozvíja svoju činnosť pod vedením umeleckého vedúceho Vincenta Krkošku a „duše súboru“, organizačnej vedúcej Oľgy Baránkovej. Svoj podiel na úspechoch má aj terchovská a cimbalová muzika pod vedením Vinca Krkošku, dievčenská spevácka skupina, ktorú vedie Janka Veselá, sólisti speváci i inštrumentalisti a samozrejme tanečnice a tanečníci, ktorých vedú taneční pedagógovia Peter Brxa, Eva Babišová a Michal Lazar.
História v kocke
Keby sme sa chceli podrobne venovať histórii súboru Rozsutec, museli by sme napísať knihu. Len veľmi ťažko sa dajú na malom priestore spomenúť všetky vystúpenia, choreografie, programy, ocenenia, zájazdy po Slovensku, Európe i za morom. A ľudí, ktorí za tým všetkým stáli a stoja. Členovia Rozsutca za tých 40 rokov zozbierali a interpretovali veľa pôvodných piesní z Terchovej, Liptova, Kysúc, Oravy, Horehronia, Myjavy, Detvy i Zemplína. K tomu treba pripočítať takme 70 choreografií od Miroslava Vallu, Jozefa Mihu, Tibora Hlbočana, Jána Blahu, Augustína Nikla, Petra Brxu, Štefana Muchu, Tibora Mahúta, Oľgy Branišovej, Róberta Vavreka a ďalších choreografov. Spomenúť však treba aj najvýznamnejších sólistov - Jána Mihu, Františka Muchu, Martina Panáka, Dušana Holíka, Milana Chvasteka, Martina Rusnáka, Helenu Zahradníkovú, Máriu Martákovú-Hrebeňárovú, Silviu Tomaščikovú-Balvonovú, Tibora Mahúta a samozrejme aj súčasného sólistu Vincenta Krkošku, inštrumentalistu a speváka. Vymenovať všetky získane ceny a ocenenia, doma i v zahraničí, si ani netrúfame. Za zmienku však stojí výnimočná choreografia Mlaď spod Rozsutca od pôvodných autorov Jozefa Mihu a Tibora Hlbočana. Táto sa s menšími úpravami v súbore tancuje od roku 1975 a dnes má za sebou takmer 1 500 repríz. Výnimočným je tento súbor aj tým, že od roku 1978 má dve muziky a perličkou je aj to, že v rokoch 1998-2000 pôsobila pri súbore aj detská ľudová hudba.
Pozná ich aj svet
Bez nadsádzky sa dá povedať, že žilinský folklórny súbor Rozsutec pozná celá Európa, ale ich umenie obdivovali na dvoch festivaloch aj Brazílčania. Súbor má za sebou asi 2 500 vystúpení. Na domácich i zahraničných festivaloch i na mnohých iných podu- jatiach nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Nezabudnuteľným dňom pre členov terchovskej muziky navždy ostane ten, keď v roku 1994 účinkovali v programe pri odovzdávaní vianočného daru Slovenskej republiky sv. Otcovi Jánovi Pavlovi II. Ale Rozsutec sa môže pochváliť aj účinkovaním v rôznych rozhlasových a televíznych reláciach a vlastnou hudobnou produkciou. Tituly Na skale Rozsutci, Hrajže mi, muzička, Heligonkári spod Rozsutca, Veruže si spievaj , Potulky po Slovensku a najnovšie, už druhé profilové CD Po horách a dolinách sú určite ozdobou diskoték milovníkov ľudovej hudby a piesne.
Štyridsať rokov radosti
Štyridsať rokov v živote folklórneho súboru je pomerne dosť. Aj v Rozsutci sa za ten čas vystriedalo veľké množstvo hudobníkov, spevákov, tanečníkov, tanečníc, choreografov, tanečných pedagógov, umeleckých vedúcich či organizačných pracovníkov. A každý z nich nechal v Rozsutci kus svojho srdca i duše. Len preto môže žilinský folklórny súbor Rozsutec už štyridsať rokov rozdávať radosť a dobrú náladu.
