Uplynulý týždeň bol viac ako štyri dni v Žiline. V predvolebnej kampani podporoval nominanta SMERu na župana, ale navštívil aj rôzne žilinské inštitúcie. Naše prvé otázky sa týkali volieb do vyšších územných celkov.
Ako vidíte výsledky prvého kola v Žilinskom kraji? Určite budeme považovať za veľký úspech, ak náš kandidát postúpi do druhého kola. Otázne je, kto s ním v tom druhom kole bude. Nemám toľko informácií, aby som to vedel takto posúdiť. Koalície nemám odvahu komentovať. Naším pozitívom môže byť, že strany, s ktorými sme v Žilinskom kraji v koalícii, s výnimkou ANO, sú v opozícii.
Je vaša súčasná koalícia aj predzvesťou budúcej vládnej koalície? To v žiadnom prípade. Vo veľkých voľbách budú rozhodovať úplne iné okolnosti. Tam sme zatiaľ stanovili dve kritériá. Prvým je, podľa možností, zostaviť vládu z čo najmenšieho počtu strán, druhým, aby vláda bola medzinárodne akceptovaná.
Žilinská pravicová koalícia najviac kritizovala spojenie Smeru so SNS? Prečo išiel SMER do koalície so SNS? Slovenská národná strana bude s pravdepodobnosťou, ktorá sa blíži k istote, parlamentnou stranou. Je to strana, ktorá má svoju históriu a my sme nemali žiadny dôvod vyhýbať sa spolupráci s touto stranou v regiónoch.
Počas štyroch dní ste absolvovali viaceré stretnutia s ľuďmi. Čo najviac trápi ľudí v žilinskom regióne? Jednoznačne sociálne otázky. To je absolútna priorita. Myslím si, že je to prirodzená reakcia verejnosti na životnú úroveň. Ľudia sa výborne zabávajú na tom, že na Slovensku je priemerná mzda 17-tisíc korún. Potom je tu aj veľa prípadov nespravodlivosti. Pre ľudí je obrovský problém presadiť sa na súdoch, nemajú peniaze na dobrých právnikov a na zaplatenie súdnych poplatkov. Dominantnou je však sociálna téma. Tu zaraďujem aj čiastkové témy, ako sú dôchodky či zdravotníctvo.
V čom vidíte prínos sociálnej demokracie na úrovni vyšších územných celkov? Kompetencie, ktoré patria vyššiemu územnému celku, sa týkajú aj oblastí ako sú sociálne domovy, zdravotníctvo, školstvo. Tam budeme požadovať od všetkých, aby vo svojej práci presadzovali princíp solidarity, o ktorom sa teraz veľa hovorí. Odmietame filozofiu rovnej dane, odmietame veci, ktoré sa udiali v poslednom období. Musí prísť k takým rozhodnutiam, podľa ktorých, zjednodušene povedané, musia ľudia s nadštandardnými príjmami prispievať do spoločného vyššou čiastkou. Tento princíp solidarity musí byť pretavený do regionálnej politiky.
Hovoríte o rovnej dani. Prečo by mal podnikavejší a schopnejší človek, ktorý zarába viac, platiť vyššie dane? A prečo nie? Platí to v celej Európe, prečo by to nemalo platiť na Slovensku? A potom, hovoríme o ľuďoch, ktorí majú nadštandardné príjmy, nie o ľuďoch, ktorí zarábajú nejakých 17 - 18-tisíc, ale povedzme 150-tisíc. Aj Nemci zdvihli daň pre ľudí s nadštandardnými príjmami a nikto nekričal. Ani zavedenie rovnej dane nezabezpečilo zvýšenie životnej úrovne ľudí. Po veľkých voľbách budú mať všetky strany svoje požiadavky. Máme ich aj my a z niektorých nemienime odstúpiť.
Aliancia fair play dvíha varovný prst, že do zastupiteľstiev samosprávnych krajov kandiduje veľa podnikateľov, čo môže byť predmetom konfliktu záujmov. Každý občan Slovenskej republiky má za určitých podmienok aktívne aj pasívne volebné právo. Nemôžeme určovať nejaké cenzury. Zákon neumožňuje znevýhodňovať jednu skupinu pred druhou. Nech aliancia kontroluje. My na takéto veci reagujeme okamžite a nie je pre nás problémom rozlúčiť sa do 24 hodín s členom, ktorý nejedná v intenciách strany. Existujú predsa kontrolné mechanizmy a treba ich využiť. Najlepšia kontrola je verejná.
Prikladáte Žilinskému kraju veľký význam, keď ste sem prišli práve pred skončením predvolebnej kampane? Juraja Blanára považujem za kandidáta, ktorý má šancu na úspech a som rád, že som ho mohol prísť osobne podporiť. Z mojej cesty po Slovensku mám veľmi dobré pocity. Mnohé mítingy boli veľmi náročné, trochu si to odnieslo moje zdravie.
Keby ste sa stali premiérom, budete pokračovať v Nižňanského reformách, v decentralizácii? Keď sa s týmito reformami začínalo, vláda mala tri ciele. Znížiť počet úradníkov, zefektívniť výkon samosprávy pokiaľ ide o občana a po tretie, urobiť všetko pre to, aby to bolo lacnejšie. Aký je výsledok? Nič sa nesplnilo. Naviac, vláda sa zbavila vecí, ktoré nevedela riadiť. Napríklad školstva. Nedajú sa robiť radikálne zmeny. Nás najviac trápi výkon miestnej štátnej správy, ktorý budeme musieť dotiahnuť do konca, ďalej výkon krajskej štátnej správy, kde máme obrovské výhrady k existencii niektorých inštitúcií na úrovni kraja a určite sa budeme viac venovať tokom peňazí smerom k mestám a k obciam. Pokiaľ ide o ďalší presun kompetencií, ústava hovorí jasne. Ak sa prenáša kompetencia, musia byť prevedené aj finančné toky zo strany štátu.
Kritizujete reformy vlády, ale sú v Európe odborníci, ktorí ich uznávajú. Sú takí ľudia. Slovensko je krajina, ktorá urobila experimenty na ľuďoch. My sme za sociálny štát. Ten môže fungovať len na princípe solidarity. Aká reforma bola v zdravotníctve? To je genocída pacienta. A aké reformy urobil minister školstva? Absolútne žiadne.
Dôverne poznáte rezort spravodlivosti. Prečo vojakom schválili poslanci zvýšenie platov takmer bez diskusie a pri policajtoch je to problém? Vojsko sa nedostáva do situácií, ktoré sa často medializujú. Keď pes pohryzie človeka, to nie je správa, ale keď človek pohryzie psa, o tom sa píše, to je zaujímavé. Myslím si, že policajti majú pravdu. To sa môže stať iba na Slovensku, že odvolajú odborárskeho predáka, ktorý zorganizuje míting. Mám informácie, že sa o tom bude hovoriť aj v Európskom parlamente.
Skúsme náš rozhovor trochu odľahčiť. Ako budete tráviť Vianoce? Máte už nakúpené vianočné darčeky? Klasika, darčeky pôjdem nakupovať 24. decembra. Manželka to už pozná, že sa ráno o ôsmej oblečiem a vyrazím z domu. Obyčajne však mávam šťastie. Poobkukávam, čo nakupujú rovnakí zúfalci ako ja a rýchlo sa rozhodnem. Vianoce sú u nás klasické. Buď ostaneme s manželkou a so synom doma v Bratislave, alebo pôjdeme na chatu, ktorú máme pri Malackách. Pochádzam z Hrušovian od Topoľčian, kde sme vždy rešpektovali zvyky, ktoré sú typické pre západné Slovensko. Potom navštívime manželkiných rodičov a moju mamu. Na Silvestra sa stretávame so susedmi z činžiaku. Každý si dá o polnoci doma pohár šampanského a potom už oslavujeme spoločne skoro do rána.
Čo tradične jete pri vianočnom stole? Keby sme večerali u mojej mamy, nemali by sme kapustnicu, ale hríbovú polievku „hubovicu“. Keď sme s manželkou a so synom, mimochodom moja žena pochádza z Lietavskej Lúčky, máme kapustnicu s hríbami a so zemiakmi. Je to veľmi dobré. Mám rád aj dobré domáce koláče, tak ako je to na dedine zvykom, u nás na sviatky vždy boli nachystané. Makové i orechové. Mám zásadu, že nevečeriam, a tak sa snažím obmedziť aj koláče. Pre istotu ich obchádzam so zatvorenými očami a bojujem sám so sebou. Som však dosť disciplinovaný, a tak sa mi to dosť darí.
Vraj ste dobrý futbalista. Minulý rok v Žiline na benefičnom zápase ste kopali jedenástku a dali gól. Myslíte si, že budete skórovať aj v nasledujúcich parlamentných voľbách? Ešte asi odohráme veľa futbalových zápasov... Či dám gól aj v parlamentných voľbách? Možno sa mi niečo podarí. Máme kapacitu voľby vyhrať. Potom už bude záležať na tom, aby sa nám podarilo zostaviť vládu.
V strane máte samých fešákov - Kaliňák, Blanár, Madej, atď. Pri kandidátnej listine budete pozerať na imidž alebo radšej na dobrých futbalistov? Juraj Blanár hrá aj dobre futbal. Madejovi to ide slabšie, ale naučíme ho, je ešte mladý. S ľuďmi, ktorých ste spomínali, určite rátam. Keď sme stranu dávali dohromady pred šiestimi rokmi, ešte sme sa len učili. Aj na vlastných chybách. Štyri roky v opozícii Smeru pomohli. V našich radoch bude mať určite zastúpenie aj nežnejšie pohlavie.