Mesto Žilina má s niektorými európskymi metropolami veľa spoločných vecí a mnohí z obyvateľov o nich ani len netušia. V súvislosti s opravou balustrád sa na nás so zaujímavým postrehom obrátila čitateľka Mária Krausová. „Pri potulkách európskymi metropolami som si všimla, že niektoré z nich majú so Žilinou spoločný jeden krásny objekt a to mestské schody. Spomeniem len tie, ktoré som navštívila a sú s tými našimi najviac podobné. V Paríži je napríklad nemysliteľné nenavštíviť Montmartre, na ktorý vystúpite po mestských schodoch. Tie sú opradené históriou starých svetoznámych umelcov, ktorí tu tvorili a dodnes tam ešte niektorí maliari maľujú a predávajú svoje obrazy. Schody sú otvorené, plné ľudí a je z nich nádherný výhľad na mesto,“ hovorí M. Krausová. Oveľa zaujímavejšie a naozaj podobné žilinským, sú ale napríklad španielske schody v Ríme. „Je to pravidelná zastávka všetkých turistov, ale aj domácich. Sú situované na Španielskom námestí a po nich vystúpite ku kostolu di Trinita dei Monti. Sú otvorené a stále plné turistov, umelcov a množstvom kvetov. Stretávajú sa tu snáď všetci zaľúbení nielen z Talianska, ale aj z rôznych končín sveta. Pravidelne sa na nich konajú rôzne výstavy kvetov a módne prehliadky,“ rozpráva Mária Krausová. Posledné očarujúce schody, ktoré navštívila, sú v španielskej Barcelone. „Vytvoril ich svetoznámy moderný architekt Gaudí. Sú plné kvetov a plné ľudí. Majú nádherné tvary a farby, sú otvorené a je z nich nádherný výhľad na mesto.“ Naproti tomu sa Márii zdá, že potenciál schodov v Žiline nie je dostatočne využitý. „Žilinské schody sú uzatvorené, bez ľudí, bez kvetov a v mnohých častiach veľmi zapáchajú. Vo večerných hodinách priam nebezpečne. Nešlo by v rámci rekonštrukcie oživiť ich, otvoriť a urobiť z nich centrum oddychu, pre turistov, mladých a pre deti?“ Keďže balustrády sú momentálne v štádiu rekonštrukcie a tú realizuje Mestský investorský útvar, snažili sme sa u jeho generálneho riaditeľa Miroslava Hromca zistiť, či by sa zaujímavý podnet našej čitateľky nedal zrealizovať. Od neho sme sa dozvedeli, že balustrády sú v súčasnosti v doslova havarijnom stave a pre verejnosť uzatvorené. „Boli vybudované v roku 1940 a dá sa povedať, že okrem schodov v strednej časti ich ešte nikto neopravoval. Teraz sú v pohybe a vie sa o tom už asi 20 rokov. Pred štyrmi rokmi, keď sme opravovali farské schody, sme však otvorili jeden blok ako prístup na balustrády a prakticky sme sprístupnili tú časť, kde je socha Cyrila a Metoda. Tento rok už tam dokonca prebehlo podujatie počas Staromestských slávností. Balustrády sme teda sprístupnili aj pre takéto podujatia, čo doteraz nebývalo zvykom. Španielske schody v Ríme samozrejme poznám a sú veľmi pekné. Momentálne však o takom niečom v Žiline neuvažujeme, pretože to nie je lacná záležitosť.“ V súčasnosti bude pre všetkých Žilinčanov a turistov prioritné, aby sa balustrády opravili aspoň v takej podobe v akej boli. „Obvodový múr sa vysunul od osi až o 20 centimetrov a kamenné kvádre začali vypadávať a ohrozovať bezpečnosť. Treba povedať, že pôvodné balustrády mali obvodný múr z betónu a teraz sme zistili, že nemali žiadnu výstuž. Vzhľadom na to, že má 65 rokov, voda, mráz, slnko a vietor obloženie vydrobili a začali sa uvoľňovať kvádre. Preto sme pristúpili k sanovaniu územia. Navyše sme teraz pri kontrolnom dni zistili, že schody, ktoré boli dodatočne robené v roku 1965, boli osadené vyššie ako mali byť a bol tam urobený veniec, ktorý nebol spojený s oporným múrom. Musíme teda pristúpiť aj k rekonštrukcii venca,“ hovorí Miroslav Hromec. Rekonštrukcia balustrád bude stáť približne 5 miliónov korún a dokončená by mala byť v prvej polovici budúceho roku. Už do konca tohto však chcú verejnosti otvoriť aspoň schody na prechod k mestskému divadlu. Možno sa niekedy v budúcnosti dočkáme aj realizácie zaujímavého nápadu Márie Krausovej. Kto vie?