Bojí sa vaše dieťatko vody? Alebo je v nej radšej ako na súši? V jednej žilinskej materskej škole sa môže pod dozorom skúsenej inštruktorky Evy Čatlošovej vyšantiť dosýta. Banskobystričanka Monika Kováčová, pôvodne detská sestra, sa plávaniu s dojčatami a batoľatami venuje už desať rokov. „Pracujeme s detičkami od štyroch mesiacov do troch rokov. Používame na to výhradne detské výukové bazény s teplotou vody okolo 32 stupňov,“ hovorí. Do bazénu spolu s dieťaťom ide aj jeden z rodičov, zvyčajne mamička, pre ktorú je návšteva plaveckej škôlky tiež príjemným spestrením materskej dovolenky. Najskôr sú rodičia oboznámení s výučbou teoreticky pomocou bábiky. Vo vode sú potom pol hodiny, z toho dvadsať minút je intenzívn
e cvičenie. Napokon sa vyhrejú v detskej saune, kde môžu bábätko aj nakojiť. „Všetko si zapamätajú ľahko pomocou hier, básničiek a riekaniek. Mamičky ich používajú často aj doma, pretože deti veľmi upokojujú. Mám skúsenosť, že niekedy majú z vody väčšiu obavu rodičia ako ich deti. Keď sa však osmelia, majú z nej radosť.“ Plávaním sa psychicky a fyzicky otužuje organizmus deti, zlepší sa ich motorický vývoj a lepšie potom jedia a spia. „Na novorodeneckom oddelení, kde som pracovala, bolo plávanie jednou z možností zlepšenia zdravotného stavu. Nám však nejde o to, naučiť deti plávať, ale povzbudiť v nich radosť z vody, aby sa v nej cítili šťastné. Moja dcéra bola hyperaktívnym dieťaťom, s vrcholovým plávaním začala ako 9-ročná a dnes je práve na majstrovstvách Slovenska v plávaní. Ale aj keď z detí nebudú majstri sveta, je dobre vidieť, že sa vo vode cítia tak príjemne, že ani von z nej nechcú ísť,“ ukončila Monika Kováčová.
