Keď Medzinárodný olympijský výbor rozhodol o usporiadaní olympijských hier v USA, len málokto predpokladal, že toto rozhodnutie nebude šťastné. Svet zachvátila hospodárska kríza. Národným olympijským výborom z ostatných kontinentov takto komplikovala situáciu nielen veľká vzdialenosť od amerických brehov, ale aj neplánovaná finančná mizéria olympijských fondov. Tretie olympijské hry prebiehali v období od 4. - 13. februára 1932. Európski účastníci potrebovali na cestu najmenej 
12 dní. Lietadlá vtedy ešte nelietali. Najprv vlakom do niektorého európskeho prístavu, potom loďou do New Yorku a odtiaľ opäť železnicou do Lake Placid. Tak sa stalo, že do dejiska hier pricestovalo len 17 krajín s celkovým počtom 306 športovcov. Československo vyslalo na hry päť lyžiarov. Ako šiesty štartoval W. Lang československý štátny občan žijúci v USA. Naše družstvo došlo do Lake Placid po štrnásťdennej strastiplnej ceste zoslabnuté, v zlej kondícii a v depresii 29. januára 1932. Príprava hier stála Američanov na tú dobu pomerne veľkú sumu 225 000 dolárov. Najdrahší bol však produkt, za ktorý sa na zimných olympijských hrách nezvykne platiť - sneh. Počasie nie a nie sa umúdriť. Usporiadateľom neostávalo iné, ako ho na mostíky a lyžiarske trate dovážať. Sneh privážali aj z neďalekej Kanady. Pravda len do vtedy, kým sa neprišlo na to, že podnikavci pod ním vo vagónoch prevážajú liehoviny. V tých rokoch vládla v spojených štátoch prísna prohibícia. Celá aféra sa prevalila po tom, keď bolo v Lake Placid toľko liehovín, že podľa skromného odhadu stačilo na podguráženie celej obce aj s olympijskými hosťami. Iba hokejisti s krasokorčuliarmi netrpeli pre zlé počasie, pretože štartovali na novopostavenom štadióne s umelou ľadovou plochou. Okrem už tradičných športov mali hry aj tri ukážkové: curling, rýchlokorčuľovanie žien a preteky psích záprahov. Celkovým víťazom sa stali Spojené štáty. Nóri sa museli tentoraz uspokojiť len s druhým miestom. Československí športovci zostali tentoraz bez medaily.
