Chirurgiu má pod palcom už piaty rok, hrdiť sa môže aj faktom, že práve jeho oddelenie patrí medzi najväčšie na Slovensku. S manželkou Soňou vychovávajú dve deti - trinásťročného Richarda a sedemročnú Simonku. Koníčkom známeho chirurga je hokej, ktorý si stále rád zahrá. Naviac, zaľúbenie v práci si v kombinácii s ľadom pestuje aj ako lekár žilinských hokejistov. Práve s Rastislavom Johanesom
sme v čase predvianočnom rozprávali o viacerých témach, no rozhovor sa najviac točil okolo života na chirurgickom oddelení.
Pán primár, Vianoce sú najkrajšími sviatkami v roku. Ako ich prežívate na oddelení plnom pacientov?
Je pravda, že chirurgiu cez sviatky zavrieť nemôžeme. Na oddelení však aj u nás zostávajú v týchto dňoch len pacienti, ktorých nemocničná starostlivosť je absolútne nevyhnutná. Priemerne je to pätnásť až dvadsať ľudí. Tí, ktorých stav nie je akútny, idú domov. Ráno ich ešte ošetríme, previažeme a dočasne môžu odísť za svojimi blízkymi.
Tí, ktorí predsa zostanú, zažijú aj tradičnú vianočnú atmosféru?
V nemocnici zostávajú len takí pacienti, ktorí nemôžu odísť domov. Väčšinou sú na infúziách. Človek, ktorý si môže dať kapra a zemiakový šalát, nemá u nás na Vianoce čo robiť. Na druhej strane sa im ale vianočnú atmosféru snažíme pripomenúť aspoň tak, že vyzdobíme stromček a trošku si skultúrnime celé naše oddelenie.
Ako znášajú pacienti situáciu, keď musia zostať v nemocnici?
Na chirurgii sme špecifickí tým, že nemáme opakujúce sa chronické ochorenia a človek je u nás s jednou diagnózou spravidla len raz. Väčšinou ide o žlčníky, pruhy, slepé črevá, ochorenia hrubého čreva a podobne. Niektoré oddelenia majú chronických pacientov, ktorých stavy sa zhoršujú alebo zlepšujú a tam už je emotívnejšia a viac domovská atmosféra. U nás sú väčšinou vždy noví pacienti, a tak sa tu raz zíde veselšia partia, inokedy je nálada pochmúrnejšia. Každé Vianoce sú iné, naozaj sa nedajú porovnávať.
Koľko lekárov a sestričiek býva k dispozícií na oddelení počas sviatkov?
Sme pomerne mladé oddelenie, vekový priemer lekárov je okolo tridsať rokov. Cez sviatky slúžia štandardne dvaja lekári, ale počet sestričiek prispôsobujeme počtu pacientov. Služby sa snažíme spravodlivo rozdeliť. Tí, čo nemajú rodiny a deti, sú využívaní častejšie, ale určite je to vyvážené, pretože nespravodlivosť je základom určitých nepokojov v kolektíve, a to nám za to nestojí.
S akými problémami najčastejšie prijímate ľudí počas Vianoc?
Na úrazovom oddelení ide najčastejšie o zlomeniny typické pre zimné obdobie. Ľudia spadnú a polámu si predlaktia, bedrové kĺby, no a samozrejme, na Silvestra býva veľa poranení z pyrotechniky. U nás sú ľudia väčšinou až po sviatkoch so žlčníkovými záchvatmi.
A čo známe historky o rybích kostičkách v krku?
Myslím si, že o kostičkách v krku koluje viac historiek ako je realita, vyberajú ich však na krčnej ambulancii. K nám by takíto pacienti prišli, až keby kosť prederavila pažerák, čo je naozaj výnimočné.
Operujete aj cez vianočné sviatky, alebo je to skôr výnimka?
Kedysi to fungovalo tak, že sa prestalo plánovane operovať v polovici decembra a začalo sa až v januári. Dnes je to ináč. Pacientov vnímame ako klientov a snažíme sa im vyjsť v ústrety. Už sme neraz plánovane operovali aj medzi Vianocami a Silvestrom. Akútne stavy si však čas nevyberajú a nezriedka sa operuje, zatiaľ čo iní jedia vianočného kapra a rozdeľujú si darčeky.
Neexistuje nejaký poradovník plánovaných operácií?
Ako som spomínal, snažíme sa vyjsť pacientom v ústrety, ale aj my máme nejaké podmienky. Musia dodržať predoperačný štandard vyšetrení a prispôsobiť sa našim kapacitným možnostiam. Najťažšie pre mňa je zosúladiť plán operácií s pomerne širokou škálou a obtiažnosťou výkonov.
A máte spočítané, koľko operácií urobí ročne vaše oddelenie?
Na troch operačných sálach urobíme 2 600 až 2 700 operácií. Hlavnou úlohou je koordinovať priebeh troch rozličných operácii naraz, čo nie je vždy ľahké. Nie vždy musíme zohľadniť len medicínske kritéria, ale často aj ekonomické. To znamená, že musíme efektívne využiť sálu, personál a tiež energie a techniku, aby sme s nimi neplytvali. V súčasnosti je to stále zložitejšie.
Keď sme pri sviatkoch - sú v tomto období sponzori k chirurgii štedrejší?
Na Vianoce ani nie, to skôr v období, keď sa podávajú daňové priznania. Aj keď výnimka potvrdzuje pravidlo, lebo práve teraz pred Vianocami sme dostali pomerne drahý prístroj na mrazenie. Do konca roka chceme tiež spustiť nový laparoskop, ktorý sa nám podarilo zrealizovať z 2% z daní. Pomohol nám aj neziskový fond Chirurgia a Rotary klub Žilina, za čo im patrí moja úprimná vďaka. Tieto prístroje máme dva.
Spomeniete si na nejakého pacienta, ktorého osud sa vám vryl hlboko do pamäti?
Počas krátkeho obdobia som operoval dvoch pacientov s bodnutím do srdca. Mladý chlapec, ktorý sa zranil pri hre, zomrel, zatiaľ čo mladík s podivným zázemím a minulosťou prežil. Prežitie po týchto poraneniach srdcovej komory je raritné. Toho mladíka som odvtedy nevidel. Osud je niekedy nespravodlivý.... Neviem sa zbaviť dojmu, že to malo dopadnúť opačne.
Naopak, spomeniete si na nejaký zábavný zážitok z vašej lekárskej praxe?
Ešte keď som začínal na úrazovej ambulancii, tak nám priviezli pani so zlomeninou krčka stehennej kosti. Mala viac ako 80 rokov a opakovane držiac ma za ruku mi zdôrazňovala: "Mám matku venku, mám matku venku." Išiel som teda do čakárne a pýtal som na matku tejto pacientky. Trochu mi to bolo podozrivé, veď by musela mať najmenej 100 rokov. Pochopiteľne som ju nenašiel. Všetko sa nakoniec vysvetlilo - pacientka mi len oznamovala, že má výhrez maternice.
Prejdime teraz z nemocnice k vám. Ako vyzerá váš Štedrý deň?
Je pravda, že služby už cez vianočné sviatky nemám, ale aj tak sa pravidelne chodím do nemocnice pozrieť. Už len kvôli tomu, aby som vyjadril spolupatričnosť kolegom. Doobeda tiež hráme hokejový zápas starých pánov veteránov Žiliny proti súčasným profesionálnym hokejistom. Táto tradícia trvá už desaťročia a ja sa jej zúčastňujem už bezmála 20 rokov. Na každý jeden zápas sa teším.
Ste veľmi vyťažený človek. Užije si vás vaša rodina?
V tejto uponáhľanej dobe nie som sám, kto má tento problém. Snažím sa to rodine kompenzovať inak.
Máte rád Vianoce a čo nesmie chýbať na štedrovečernom stole u vás doma?
Vianoce sa mi spájajú s mojím detstvom a darčekmi. Už tradične večeriame kapustnicu, šalát, kapra a ešte predtým pečivo s makom. Nechceme tieto zvyky meniť. Spoločne večeriame s rodičmi a svokrovcami.
A ako prežívate voľné sviatočné dni?
Voľný čas nám vlastne organizujú deti. Syn je hokejista, takže má stále nejaké tréningy. Dcéra zase navštevuje snáď všetky možné záujmové krúžky, ktoré existujú. Ja sa vyžívam na hokejovom štadióne a rád relaxujem pri hudbe a kvalitnom víne.
Máte nakúpené v tejto chvíli už nejaké darčeky?
Áno, ale to sa dozvedám iba od manželky. Na nakupovanie vianočných darčekov mám veľmi málo času.
Monika Klincová
Foto: autorka
Žilina privíta zahraničných chirurgov
Začiatkom marca sa v Žiline uskutoční Sympózium endoskopickej chirurgie, ktorého prezidentom a organizátorom je Rastislav Johanes. Privíta uznávaných chirurgov nielen zo Slovenska a Čiech, ale aj z Poľska. Záujem o sympózium je veľký, ale kapacitne sa ho môže zúčastniť maximálne 300 chirurgov. Mesto nemá komplexné kongresové centrum s ubytovaním, stravovaním a sálami. Čestným prezidentom kongresu, ktorý predvedie aj zložitú laparoskopickú operáciu, bude profesor Emanuelle Lezoche z Ríma, priekopník laparoskopických operácií hrubého čreva. Sympózium sa každé tri roky organizuje v inej krajine a v Žiline je už po druhý raz.
Aj chirurgia potrebuje pomoc
Nezávisle od chirurgického oddelenia žilinskej nemocnice funguje neziskový a neinvestičný fond Chirurgia. Slúži na nákup zdravotnej techniky, podporuje vzdelávanie lekárov, zabezpečuje osvetu medzi ľuďmi a upozorňuje na prevenciu pred rakovinou hrubého čreva a konečníka. Slovensko totiž v počte tohto ochorenia patrí nelichotivo medzi prvých päť krajín vo svete. "Aj to nás viedlo k tomu, že sme sa zamerali na nákup prístrojov, ktorými môžeme operovať laparoskopicky, to znamená optický
a s podstatne väčším komfortom pre pacienta. Ročne urobíme sto operácií nádorov hrubého čreva a konečníka a teraz najmenej polovicu z nich chceme vykonať laparoskopicky. Je to celosvetový trend a patríme v ňom k slovenskej špičke. Celkovo sme tento rok urobili okolo 650 laparoskopických operácií, čo je podľa mojich informácií najviac na Slovensku. V súčasnosti dôraz kladieme na prevenciu. Pomocou testov sa snažíme odchytiť čo najviac pacientov už u ich obvodných lekárov," povedal Rastislav Johanes.
Ak sa rozhodnete pomôcť neziskovému fondu Chirurgia, prinášame vám jeho číslo účtu: 745 47 50/1200.
