(Staromestské slávnosti, viaceré rómske festivaly), spolupracuje so školami a rozvíja osvetovú činnosť.
Jeho vedúca Ingrid Rácová nám v rozhovore prezradila, v čom sú rómske Vianoce iné, v čom nie,
ako aj množstvo iných informácií o živote Rómov počas vianočných sviatkov. Sú medzi rómskymi a nerómskymi Vianocami nejaké rozdiely?
Najprv musím povedať, že sa delíme na usadlých, olaských a nemeckých Rómov, takzvaných Syntákov. Ja môžem hovoriť za tú prvú skupinu, usadlých Rómov. Tí sa zväčša prispôsobujú nerómom. Vianoce u nás sú v podstate také isté. Štedrá večera, stromček, darčeky, kapustnica, ryba, šalát. Neviem, ako je to inde, ale my máme na stole všetky chody naraz. Celý deň máme pôst, nejeme mäso, až na večeru. Kapustnica je s hubami, klobásou, bravčovým mäsom a údeným. Pred večerou sa pomodlíme, poďakujeme za všetko. Navečeriame sa, zas sa pomodlíme a rozbalíme darčeky. Potom si už dá každý čo chce. Nie každý má však takéto Vianoce, je to rôzne od regiónu k regiónu. Na východe je to určite iné.
Pozrime sa na niektoré vianočné zvyky a tradície.
U nás nemôže byť zavesený adventný veniec, ani zapálené sviečky na stole. Mne sa to páči, keby som bývala sama, tak by som ich určite mala. Otec mi však adventný veniec vyhodil. Sme dosť poverčiví, sviečky sú na hroboch, preto by nemali byť na stole. Ja som si kúpila sviečky, mám ich ale s keramikou, aby boli trošku zamaskované. Ako sú rôzne zvyklosti na Luciu, alebo na Ondreja, tak je to aj na Vianoce. Inak, oslovenie Róm mi pripadá také neprirodzené, vôbec mi nevadí oslovenie Cigán.
Chodievate spievať koledy a vinšovať?
Voľakedy chodievali cigánske ženy vinšovať na Štedrý večer, chodili spievať koledy. Dnes chodia aj deti zo súboru, ale 25. decembra. Vinšovať sa chodilo a aj sa chodí. Ľudia vinšovníkom dopriali. Za spievanie dostali jedlo alebo aj nejaké peniaze. Dnes sa chodí väčšinou na dedinách. U nás v rodine sa hrá na rôzne hudobné nástroje, otec hrá na harmoniku, husle aj na gitaru, sestra Žanetka spieva, ja hrám na klávesy.
Ako je to vo vašom súbore?
Tam je to tak isto. Romano Súno sa snaží zachovávať tradičné zvyky, hudbu a tance. Stále máme chuť urobiť nejaké nové dielo. Momentálne však nemáme kde nacvičovať. Boli by sme radi, keby nám niektoré inštitúcie ponúkli priestory. Chodievali sme po školách, boli sme v mestskom aj bábkovom divadle, túlame sa. Teraz robíme len osvetu, cez leto chodíme vystupovať na väčšie aj menšie akcie, keď sa dá. Chcela by som poďakovať Regionálnemu osvetovému stredisku, ZŠ na Hollého ulici, riaditeľovi Miroslavovi Chupáňovi, Andrejovi Marešovi, Štefanovi Šálekovi, Daniele Oslicovej, Beatrix Jeznej, Zlatici Humeníkovej, Kataríne Ihnatišinovej a mnohým ďalším. Pripájam aj vinš v rómskom jazyku: Šukáre Inepa a Bachthálo Névo Berš, sa Manu Šenge Láčhe Inhepa (Krásne Vianoce a šťastlivý nový rok všetkým ľuďom s dobrým srdcom).