Pestro vyzdobený stromček už neodmysliteľne patrí k vianočnej pohode. Tento zvyk má pôvod v Nemecku. Prvý doklad o existencii osvetleného stromu je v brémskej kronike z roku 1570. V slovenských krajoch sa dlho tomuto neslovanskému zvyku bránili, a tak sa jeho tradícia u nás začala až v 19. storočí, aj to len v bohatších rodinách a najmä v mestách. Keďže kult stromu má pohanské korene, aj cirkev ho dlho prenasledovala. Sťahovaním ľudí za prácou sa tento obyčaj rozšíril po celom svete. Jedle, borovice alebo smriečky stojace v kúte, či visiace na povalovom tráme, boli spočiatku vyzdobené len skromne - sušeným ovocím, medovníkmi, perníkmi, či slamenými a papierovými ozdobami. Ani na jednom však nechýbali horiace sviečky, ktoré dotvárali sviatočnú idylu a pôvab. Muselo to byť krásne, keď celá zasnežená dedina svetielkovala malými oknami, za ktorými sa poväčšine zišla celá rodina. Stromčeky krášlili naše príbytky najmenej do Troch kráľov. Dnes sa vo väčšine domácností rozloží stromček umelý, prípadne ešte aj s umelou vôňou ihličia. Na snímke sú 1,5 - 3-ročné deti z Rehabilitačných jaslí na ulici A. Kmeťa v Žiline.
Autor: ms