Druhý ročník ŽFA sa začal hrať v októbri a končí v júni. V súčasnosti má prestávku, ktorú sme využili na rozhovor.
Mladí futsalisti hrajú v rôznych vekových kategóriách množstvo líg, takže je záujem medzi mládežou o tento šport.
So záujmom sme určite spokojní. Prihlásených je 32 družstiev, čo hovorí už samo za seba. Momentáne je toho dosť veľa. V podstate je to celé postavené na jednom človeku. Nie všetko je úplne ideálne, ale robíme kroky na to, aby sme nadviazali spoluprácu aj s ďalšími organizáciami. Zatiaľ je to len v štádiu rozhovorov, myslím si však, že by to bolo len na prospech súťaže. Robíme tieto kroky preto, aby kvantita nešla na úkor kvality. Chceme, aby súťaž zotrvala, napredovala, bolo ešte viac záujemcov a získala určitú tradíciu.
Kam pokračujú hráči, ktorí vyjdú zo školy?
Má to určitú nadväznosť. Chlapci, ktorí boli deviataci a hrali školskú Kinekus ligu základných škôl, už nastupujú za svoje stredné školy, zakladajú si aj vlastné družstvá. Príkladom je Obchodná akadémia Tomáša Akvinského. Hráči, ktorí za ňu hrajú, si už vyskúšali školskú ligu. Tí, ktorí vyšli zo stredoškoskej ligy a išli na vysokú školu alebo do zamestnania, si zakladajú nové družstvá a prihlasujú sa do mestkých líg, takže má to svoju nadväznosť. Som spokojný s tým, že už deti majú o futsal záujem.
Vráťme sa na začiatok. Ako vlastne ŽFA vznikala?
V súčasnosti hráme druhý ročník. Pred prvým ročníkom sa, čo sa týka mládeže, vo futsale nerobilo nič. Založili sme to kvôli tomu, aby deti pochopili, tu existuje aj nejaký futsal. Nie je to futbal v hale, ale má svoje špecifické pravidlá. Boli oslovené školy, ako najväčší zdroj mládeže, ktorá by mohla tieto ligy hrať. Ako som už povedal, malo to dobrú odozvu. Je o to záujem a chceme, aby to pokračovalo a napredovalo.
Sú tu Vianoce, máte s hráčmi naplánovanú nejakú športovú alebo spoločenskú akciu?
Tu ide ešte o chlapcov v mladom veku. Čo sa týka našich chalanov, tak s nimi sa stretávame, trénujeme. Máme naplánované aj posedenie, chcem, aby mali motiváciu nielen po športovej stránke, ale aby cítili podporu aj v tomto smere. Nielenže sa skončil tréning a tým to padlo. Chalani majú svoje problémy. Mňa to v istom zmysle zaujíma aj sa s nimi rozprávam. Hovoríme o tom v kolektíve. Snažím sa ich v tom veku chápať a keď sa dá, tak aj pomôcť. Podľa mňa je to na dobrej ceste nielen po športovej, ale aj po výchovnej stránke. Trošku sa zmenili aj výsledky v škole. Celé to je z mojej strany podmienené tým, že sa musia v škole snažiť. Ak sa nesnažia, tak potom nemôžu robiť to, čo ich baví. Je to dobré aj po tej stránke, že majú určitú motiváciu.
Plánujete rozšíriť svoje pôsobenie aj na okresy Bytča, Kysucké Nové Mesto alebo Čadca?
Určite, už na budúcu sezónu. Niektoré veci už sú rozbehnuté, treba to dotiahnuť. Ak sa všetko podarí, ako to máme s kolegami naplánované, tak by to bolo pre školy zaujímavé, aj organizačná stránka by bola o niečom inom. Dobrá hala je v Predmieri, ale aj v Čadci. Školy a družstvá boli oslovené, plánujeme ich navštíviť osobne.