My starší, ktorí sme každoročne oslavovali októbrovú revolúciu až v novembri, sme ani nevedeli, že pravoslávni veriaci majú posunuté aj iné sviatky. Mária Michajlovna Hlubinová, rodená Horban, dostala pri narodení do vienka ukrajinskú národnosť. Pracuje ako zdravotná sestra, v Žiline žije už 32 rokov a nám priblížila tradície, ktoré si priniesla zo svojho rodiska.
Prečo ste sa presťahovali na Slovensko?
Narodila som sa v ukrajinskom mestečku Khust, asi 480 kilometrov od Žiliny. Môj ujo v 2. svetovej vojne bojoval s generálom Svobodom – neskorším prezidentom. Po vojne zostal žiť v Československu. Keď zomrel, moja babka sa tu zoznámila s manželmi zo Žiliny. Raz som ich s ňou bola navštíviť, pričom som spoznala môjho bývalého manžela. Dva roky po svadbe som sa presťahovala do Žiliny a odvtedy som tu.
Ako ste slávili vianočné sviatky v mladosti?
Detstvo som mala smutné. Ako päťročnej mi zomrel otec, preto sme všetci súrodenci museli odísť do internátnej školy pre siroty a polosiroty. Od siedmeho do pätnásteho roku som prežívala celý rok v bývalej väznici pre politických väzňov. Škola to bola síce dobrá, napríklad už od piatej triedy sme sa učili angličtinu, nemčinu alebo francúzštinu, ale museli sme chodiť v rovnošatách a výchova bola úplne ateistická. Po otcovej smrti som zostala zatrpknutá. O všetky tie pekné predvianočné prípravy som bola ochudobnená, pretože prázdniny sme mávali až od 1. do 9. januára.
V ktoré dni slávia pravoslávni Vianoce?
Pred Vianocami máme najskôr pôst. Ten sa prísne dodržiaval. Počas mesiaca sme nesmeli jesť nielen mäso, ale ani žiadne živočíšne produkty, ako vajcia, masť či mlieko. Takisto sa nesmelo spievať, len koledníci si po večeroch nacvičovali koledy. Štedrý deň, ako ho poznáte vy, mávame v súlade s juliánskym kalendárom 6. januára. O siedmej hodine večer sa ukončili všetky práce a ľudia dostali sviatočnú náladu. Štedrú večeru nemávame, ale moja babka vždy dbala, aby bolo na stole sedem druhov jedla. Stromček sme zdobili jabĺčkami, orechmi v staniole a vlastnoručne robenými salónkami. Večer chodili po domoch skupiny mladých s betlehemčekom. Prestrojení boli za troch kráľov, anjelov, deda a cigáňa. Spievali koledy a zvestovali radostnú udalosť. O polnoci sme boli už všetci v kostole. Naša slávnostná omša trvá aj tri hodiny. Po nej sa ľudia odobrali do svojich domovov. Hoci bola hlboká noc, na všetky strany bolo vidieť ľudí, ktorí si lampášmi a fakľami svietili na cestu. Po polnoci už bolo dovolené konzumovať všetko. V prvý sviatok vianočný – 7. januára ešte chodili po domácnostiach koledníci a na druhý deň sa už navštevovali aj rodiny navzájom.
Dokedy trvajú pravoslávne Vianoce?
Podľa tradície sa majú vianočné sviatky ukončiť po dvoch týždňoch. Stromček sme odstraňovali 14. januára, teda na náš Nový rok a zároveň sviatok svätého Vasiľa. V ten deň sa môžu spievať už ľubovoľné piesne. Oslavuje sa, vinšuje, ale po domoch vtedy chodia len muži.
Darí sa vám dodržiavať tradície aj na Slovensku?
Pravdupovediac je to dosť ťažké, pretože občianskym kalendárom sme diskriminovaní. Voľno máme len jeden deň - 6. januára. Tento rok to síce vyšlo na víkend, ale inokedy počas 7. a 8. aspoň nepracujeme a navštevujeme sa. Zvyky dodržiavame už len symbolicky. Najviac si to pochvaľujú moje deti a vnučka, pretože darčeky pod stromček, ba aj tie od Mikuláša, dostávajú dvakrát.
Stretávate sa na Slovensku aj s inými Ukrajincami?
Tí, ktorí pochádzame z bývalého Sovietskeho zväzu máme spoločenskú organizáciu Zväz Rusov na Slovensku. V Žiline sa schádzame asi tridsiati. Je nás tu veľmi málo, preto mi vždy dobre padlo počuť môj materinský jazyk. Na Ukrajine žije ešte moja mama. Chodíme za ňou dosť často. Vždy si hovorím, že idem „domov“, ale už na druhý deň si pripadám ako na návšteve. Slovenčinu som sa naučila pomerne ľahko. Dnes mi po ukrajinsky niečo vyhŕkne vždy iba v rozčúlení.
Juliánsky kalendár sa v Rusku používal do októbrovej revolúcie roku 1917. Väčšina krajín ho vymenila za takzvaný gregoriánsky. Pravoslávna cirkev si však juliánsky kalendár ponechala kvôli oslavám. Tento kalendár „zaostáva“ o 13 dní. Pravoslávie oficiálne vzniklo v roku 1054, keď sa kresťanská cirkev rozdelila na západnú – rímskokatolícku a východnú – grécku ortodoxnú a pravoslávnu cirkev. Jeho počiatky ale siahajú až do roku 395, kedy vznikla Byzantská ríša. Byzantskí mnísi boli aj vierozvestovia Cyril a Metod. Pri poslednom sčítaní ľudu na Slovensku sa k pravosláviu prihlásilo 50 363 obyvateľov.
