Ľudia si už v dávnoveku iste značili cestu za zverou alebo ohňom. Určite aj dávni návštevníci načrtávali svojim mužom plán prepadu, akési prvé mapy. V súčasnosti používame mnoho rozličných máp. O meraní a zobrazovaní zemského povrchu – geodézií nám porozprával žilinský geodet Miloš Myjavec. 
Je dnes zmapovaná už celá Zemeguľa?
Naša Zem bola úplne zmapovaná až v 20. storočí. Panovníkom veľmi záležalo na tom, aby mali prehľad o svojom území z jednoduchého dôvodu – kvôli prehľadu pri vyberaní daní. Prvé mapy na našom území boli ešte zakresľované bez použitia mierky, takzvané mapovanie z koňa, a preto boli dosť nepresné a údaje na nich sú skreslené. Cesty alebo rieky nemuseli viesť naozaj tade, kade sú znázornené. Naproti tomu, mali vtedy ľudia dostatok času, a tak sú niektoré staré mapy krásne ilustrované. Mnohé sú hotovými umeleckými dielami. Zakresľovanie hraníc územia jednotlivých obcí – katastrov sa na Slovensku začalo až v roku 1856. Keď sa zmapovala celá Zem, začali sa podrobnejšie skúmať póly, vysoké pohoria, hĺbka morí a napokon Mesiac i vzdialenejšie objekty.
Kde všade možno využiť mapy?
Poznáme mnoho druhov máp – geografické, námorné či hviezdne. Sú mapy turistické i tajné vojenské. Podľa máp je možné projektovať mestá i dediny, závody, ťažbu nerastov, riadiť lesné hospodárstvo. Mapy sú nevyhnutné pri nadzemných i podzemných stavbách, ako sú cesty, železnice, tunely, inžinierske siete, priehrady, mosty a podobne.
A čo dnešné mapy, sú už spoľahlivé?
V súčasnosti sa pri tvorbe máp využíva najmodernejšia technika. Pomáhajú letecké snímky, orbitálne družice, počítačové programy. Niet divu, že pri kúpe mapy každý predpokladá, že údaje na nej zodpovedajú skutočnosti. O to viac sa potom čudujeme, ak v mape narazíme na nejaké nepresnosti. Mapy napríklad používajú množstvo symbolov na označenie všetkých dôležitých objektov, napríklad diaľnice, kameňolomy, ale tiež sakrálne objekty či studničky. Niektoré boli aj po stáročia na tom istom mieste ako dobrý orientačný bod. V tejto súvislosti som zažil jednu kurióznu príhodu. Pred piatimi rokmi sme sa s partiou vybrali na turistický výlet do Kysuckého Nového Mesta. Podľa našej mapy, vydanej roku 1997, mal byť na jednom mieste za mestom zrúcaný hrad Žeriavka. Aké však bolo naše sklamanie, keď sme dorazili do cieľa a videli sme, že po hrade niet ani stopy! Domáci nám však s úsmevom na tvári potvrdili, že nie sme zďaleka prví, ktorých pomýlila táto mapa. Neskôr sme po tomto hrade ešte pátrali, ale zistili sme, že hrad s takýmto názvom sa nevyskytuje ani inde na Slovensku.
