Dnes chovatelia poznajú viac ako šesťsto plemien holubov, prapredkom všetkých bol však jediný. Holub skalný, ktorého hniezda sa dajú ešte dodnes nájsť v jaskyniach okolo Stredozemného mora. Obyčajný človek sa najčastejšie stretáva s kŕdľami holubov vo veľkých mestách,
občas sa stretne aj s pojmom poštový holub. Tie majú neuveriteľnú schopnosť vrátiť sa domov aj z veľkej vzdialenosti. Túto jeho vlastnosť vedeli využiť aj armády, ale ešte v druhej polovici minulého storočia aj tlačové agentúry na rýchle doručovanie správ. Mnohé plemená sú však u nás dodnes exotické.
ORIENTÁLNE SOVKY 
Jozef Kopčan zo Žiliny chová orientálne sovky. Je to jedno z najmenších plemien krátkozobých holubov. „Už podľa názvu je jasné, že pochádzajú z Orientu, najviac sa však rozšírili v Taliansku, kde sa dostali asi v roku 1300,“ nezaprie odborné vedomosti Jozef. Postupne sa šľachtili, plemeno sa definitívne vykrištalizovalo niekedy koncom minulého storočia. „Sú malé, majú kratučký zobáčik a pernaté ozdoby. Tým si ma získali,“ vyznáva sa zo svojej veľkej lásky. Ich odchov je náročný, kvôli krátkemu zobáku potrebujú krmičov, ktoré vlastne vychovávajú ich mláďatá. „Vajíčka im odoberiem zvyčajne ešte pred vyliahnutím mláďat, aby si náhradní rodičia zvykli a pripravili sa na odchov. Najlepšími rodičmi bývajú poštové holuby alebo letúne,“ vysvetľuje Jozef Kopčan. Sovky sú okrasné výstavné holuby, trvá však viac ako dva roky, kým sa zistí, či z holúbätka bude výstavný kus. Vtedy totiž sovky pohlavne dozrievajú so všetkými svojimi kudrlinkami a parádičkami.
ANGLICKÉ KARIÉRY
Jedným z najväčších plemien sú anglické kariéry, ktoré chová aj Jaroslav Ondro z Kolárovíc. „Toto plemeno je zvláštne obrovským ozobím. Tiež pochádza z Orientu, do terajšej podoby ho vyšľachtili v Anglicku, kde sa chová už asi 300 rokov,“ načiera do histórie chovu Jaroslav. Holuby chová od detstva, začínal s poštovými. Zlákal ho však vzhľad výstavných a úžitkových plemien, voľba padla na toto plemeno. „Sú to temperamentné holuby, náročné na odchov mláďat. Najväčšie problémy s tým majú staršie páry, pretože ozobie im narastie tak, že holubom bráni pri kŕmení mláďat. Aj tu sa používajú krmiče,“ vysvetľuje svoju voľbu. Prvé kariéry dostal asi pred štyrmi rokmi od Ľubomíra Strháka z Udiče, niekoľko jedincov je aj z Čiech. Na výstavách ich vidno v jednotných farbách (biela, čierna, modrá), ale Jaroslava láka experiment. „Chcel by som rozšíriť kresbu strakatú, čiernobielu, červenobielu. Je to náročné, na Slovensku je takýchto holubov málo a ťažko sa zháňa „cudzia krv“ na párenie.“ Možno nový rok prinesie Jaroslavovi Ondrovi šťastie a práve z jeho chovu vyjde jedinec, ktorý bude jeho pýchou, ozdobou výstav a základom ďalšieho chovu.
PIEŠŤANSKÝ OBOR
Oproti predchádzajúcim plemenám je piešťanský obor vlastne ešte „bábätko“. Ale v podstate je to poriadny kus holuba. Podľa štandardu by mal mať hmotnosť asi 900 g a rozpätie krídel až 900 mm. Z odbornej literatúry sa dá dozvedieť, že piešťanský obor je výsledkom mnohoročného šľachtiteľského a chovateľského úsilia a úsilia Andrej Boďa z Piešťan a jeho priateľov. Použil pritom francúzskeho mondéna, rímskeho holuba, maďarského obra, z ďalších plemien ešte holandského hrvoliaka, moravského pštrosa a českú badgetu. „Plemeno uznali na výstave v Nitre v roku 1987. Mal by byť vždy čierny pofŕkaný bielym,“ objasnil nám laicky vzhľad svojich holubov Ján Labuda zo Žiliny. Je to úžitkové plemeno, nehodí sa však na veľkochov. „Veľmi zle znáša obmedzený priestor a nemá na to ani exteriér,“ dodáva chovateľ. Je mu však ľúto, že počet chovateľov piešťanských obrov stále klesá. „Po uznaní plemena nás bolo asi 50, dnes nás nie je ani polovica,“ konštatuje smutne. Možno to bude tým, že piešťanské obry sú náročné na kvalitné krmivo. Jánovi Labudovi však stále robia radosť
Nakoniec sa predsa vystavovalo
Chovatelia poštových holubova z celého Slovenska mali od jesene hlavy v smútku. Kvôli karanténnym opatrenia proti rozširovaniu vtáčej chrípky sa zrušili všetky pripravované burzy i výstavy poštových holubov. Nakoniec sa všetko na dobré obrátili, a tak sa s mesačným oneskorením mohla cez víkend 7. a 8. januára uskutočniť v kultúrnom dome v Stráňavách 7. regionálna výstavy poštových holubov regiónu Sever. Zo Žiliny, Bytče, Terchovej, Kysuckého Nového Mesta, Horných Kysúc, Považskej Bystrice, Oravy, Ružomberka, Prievidze a Martina. Jej organizátormi sa na poslednú chvíľu stali základné organizácie zo Stráňav a z Rosiniek. Rušno začalo byť už vo štvrtok, keď sa chystali stoly a klietky. A v piatok popoludní začali prichádzať holubári z celého regiónu so svojimi výstavnými šampiónmi. Piatok pokračoval posudzovaním štandardov a poslednými úpravami. Už v sobotu predpoludním sa sála zaplnila holubármi, parkovisko pred kultúrnym domom praskalo vo švíkoch. „Na výstave bolo asi 300 holubov z desiatich oblastných združení zo severného Slovenska. Tie najlepšie z najlepších,“ prezradil nám Vladimír Sudor, predseda Oblastného združenia (OZ) chovateľov poštových holubov Žilina Vladimír Sudor. Sobota patrila obzeraniu, zasväteným diskusiám, výmene skúseností, pochvalám i kritike, nákupu chovateľských potrieb, liečiv a krmív. Nedeľa zasa oceňovaniu. „Vrcholom bolo vyhodnotenie generálneho majstrovstva regiónu Sever. Tento rok bodovali holubári z OZ Považská Bystrica, keď sa generálnym majstrom stala dvojica Jaroslav a Milan Richtaríkovci, pred Žilinčanmi Štefanom Dávidíkom a Štefanom Štefančíkom a ďalším Považanom Petrom Cvaškom,“ zhodnotil výstavu aj minuloročné preteky Vladimír Sudor. Generálnym majstrom OZ Žilina sa stal Gaško-team (ZO Rosinky), druhé miesto aj tu získala dvojica Dávidík + Štefančík (ZO Kľače), pohár za 3. miesto si odniesol Juraj Laš (ZO Višňové). Už cez víkend sa konala aj celoštátna výstava poštových holubov v Nitre, kde OZ Žilina reprezentovalo vo všetkých kategóriách 19 najlepších poštových holubov.
Autor: eb
