Päť dní žila vo svojom dome zaviata snehovými závejmi v osade Daniše pri Kolároviciach. Sama s jej mŕtvym synom. Až kým ju na Štedrý deň nenašli vnúčatá jej priateľky.
Anna Danišová žila v osade Daniše od svojich sedemnástich rokov, kedy sa tam vydala. V tom čase tam žilo päť rodín. Po jej
odchode Daniše úplne osireli. Anna, spolu so synom Štefanom, boli totiž poslední dvaja obyvatelia tejto dnes už chatárskej usadlosti. Jej 64-ročný rozvedený syn Štefan bol jej oporou. Nosil jej drevo, vodu, ba aj varil. Raz za týždeň ich nákupom zásobovali vnuci rodinnej priateľky Emílie Dzúrikovej. Týždeň pred Vianocami však v osade nad Kolárovicami napadlo takmer dva metre snehu a prakticky ju odrezalo od sveta. Anna so Štefanom zostali vo svojej chalúpke osamotení. Široko-ďaleko totiž nebolo živého človeka. Takmer nevládna Anna však v nedeľu zistila, že jej syn náhle zomrel. „Vstal asi o pol jedenástej a hovorí mi, že si ide ešte ľahnúť, pretože sa necíti dobre. Vždy, keď si išiel takto ľahnúť, kašľal a keď zaspal, chrápal. Teraz však bolo tichúčko. V duchu som si pomyslela, že hádam aj umrel,“ hovorí Anna Danišová. Keď boli tri hodiny a syn stále nevychádzal, išla sa stará pani pozrieť, čo je sním. „Ležal na boku. Pomykala som s ním a on bol už mŕtvy. Hovorím si, nie je tu ani živej duše, čo budem teraz robiť?“ spomína prestrašená starenka. Do osady chodili z dediny len raz za týždeň s nákupom. Nezostávalo jej teda nič iné, iba čakať, kým ju niekto nenájde. Nevládala si ani zakúriť, ani navariť. Takto zababušená pod perinou prežila päť dní. „Nebolo mi všetko jedno ležať tam s mŕtvym. Až v piatok prišli za mnou chlapci. Doniesli mi nákup a zakúrili. Povedala som im, že Štefan zomrel.“ Vnuci Milky Dzúrikovej volali starej mame, čo sa stalo. Tá zase zavolala hasičov, políciu a doktora z Bytče. Hore však okrem doktora nikto nevyšiel. Preto museli na pomoc zavolať záchranárov z Hasičského a záchranného zboru zo Žiliny. Tí starenke pomohli priamo na Štedrý deň. „Pred akciou nám povedali, že babku už zniesli a našou úlohou bude zabezpečiť transport 62-ročného mŕtveho syna. Vyšliapali sme asi päť kilometrov po kolená v snehu po chodníku. Na jeho konci nás čakalo ešte tristometrové stúpanie na samotu, ale už asi po prsia v snehu. Keď sme prišli hore, zistili sme, že babička leží na posteli. Zabalili sme ju do paplónu, vankúša a deky a zniesli sme ju dole na hlavnú cestu. Tam nám ukázali, kde býva jej dcéra a zaniesli sme ju k nej. Potom sme sa vrátili pre jej mŕtveho syna,“ povedal Peter Michalek, veliteľ záchranného družstva. „Keď sme ho našli, nebol to príjemný pohľad. V drevenici sa takmer týždeň nekúrilo a ležal tam na posteli mŕtvy. V jeho organizme už za tú dobu došlo k takým zmenám, ktoré sú len pre silné žalúdky,“ dodal P. Michalek. Pre Annu Danišovú sa tak všetko našťastie dobre skončilo. Záchranári ju totiž uložili do bezpečia u jej dcéry Verony Hôreckej. Tam bude teraz bývať. „Som rada, že bude u mňa. Stále som ju volala bývať ku mne, ale nechcela. Vraj je jej tam dobre. Prežila tam celý život, ale teraz, keď Štefan zomrel, už by sa nemal o ňu na samote kto postarať,“ hovorí starenkina dcéra Verona. V Danišoch totiž prežila takmer 70 rokov a celý život pracovala na svojom hospodárstve. Niet sa čo diviť, že sa jej sťahovať nechcelo. Bude však musieť. Jej dcéra spolu s priateľkou Milkou Dzúrikovou sa o ňu postarajú. „Chceli by sme sa veľmi pekne poďakovať záchranárom, ktorí na Štedrý deň urobili veľmi veľa práce pri zachraňovaní Anny Danišovej,“ hovoria spoločne. „Naozaj boli veľmi milí a ochotní. Po tej strmine, po pás v snehu ma zniesli tak, že som to ani necítila a raz-dva sme boli dolu,“ pridala sa starenka.
