Keď v roku 1955 na všeobecné prekvapenie pridelil Medzinárodný olympijský výbor (MOV) na svojom zasadnutí v Paríži organizáciu hier v roku 1960 neznámemu Squaw Valley pred Innsbruckom, existovala v budúcom zimnom stredisku jediná chata. Za päť rokov sa situácia zásluhou štátu Kalifornia a samotnej vlády Spojených štátov amerických zmenila. Najmä za pomoci armády sa organizátorom podarilo vybudovať ľadovú arénu, štyri nekryté klziská, rýchlokorčuliarsku dráhu s umelým ľadom, osem lyžiarskych výťahov a olympijskú dedinu. Jedno športovisko predsa len chýbalo. Po prvý raz sa na olympijských hrách neuskutočnili bobové súťaže. Organizátori nemali veľký záujem o výstavbu bobovej dráhy. Stavbu tak dlho presúvali, až MOV vyškrtol obe bobové súťaže z programu. Atmosféru otváracieho ceremoniálu, organizáciou ktorého bol poverený Walt Disney umocnila i novinka, ktorou bolo to, že olympijské hry po prvý raz otvárala žena Carola Heissová. Údolie indiánskych žien hostilo v dňoch 18. - 28. februára 1960 celkom 665 najlepších športovcov z 30 krajín sveta. Československo vyslalo na americký kontinent 21 športovcov. Slovensko zastupovali krasokorčuliar Karol Divín, ktorý získal našu prvú medailu zo zimných olympijských hier. Mala lesk striebra. Ďalšími zástupcami zo Slovenska bola dvojica hokejistov Jozef Golonka a Ján Starší, ktorí pomohli družstvu k štvrtému miestu a napokon Rudolf Čilík, ktorý v behu na 15km skončil na 36. mieste a na dvojnásobnej trati obsadil 30. miesto. V celkovom hodnotení skončila naša krajina na 14. mieste. Na hrách sa po prvý raz predstavil biatlon (skladá sa z dvoch častí, lyžiarskeho behu na 20km a zo štyroch strelieb medzi 5. –18. kilometrom). Zvýšil sa počet disciplín pre ženy najmä v rýchlokorčuľovaní, čo pomohlo športovcom Sovietskeho zväzu, v súťaži štátov zopakovať celkové víťazstvo.
