Jeho životom bola škola, letecký šport a záhradka. Keď ho po maturite neprijali do Vojenskej leteckej akadémie v Hradci Králové, zaradili ho k výsadkárom, kde absolvoval základnú vojenskú službu. Po jej skončení pokračoval vo vysokoškolskom štúdiu a v roku 1954 sa stal učiteľom. Ešte rok predtým začal viesť Krajský paraodbor pri žilinskom Zväzarme, absolvoval plachtársky i motorový letecký výcvik. Jeho meno poznajú však aj záhradkári, s úctou na neho myslia stovky žiakov. Jeho najväčšou láskou však predsa celý život bolo letectvo a parašutizmus. Bol spoluautorom I. dielu Dejín slovenského parašutizmu, ktorý vyšiel v roku 2000. V máji 2002 autorsky spracoval monografiu o rodnej obci s názvom Bánová. Nuž a pred necelým polrokom prezentoval svoje vedomosti a skúsenosti v edícii História Žiliny v knihe Z dejín letectva a parašutizmu v Žiline, ktorú vydal Zbor Žilincov. Nie je tu miesto na výpočet uznaní a ocenení, ktoré Miroslav Pecko za svoj život získal. Spomenieme preto len to posledné. Čestnú medailu, ktorú mu v septembri 2005 udelil Klub výsadkových veteránov Českej republiky.