Vek: 46
Rodák: Oravská Polhora, žije v Námestove
Stav: ženatý
Deti: Dvaja synovia. Starší David študuje štvrtý rok medzinárodné právo na univerzite v Banskej Bystrici. Filip je prvákom na Žilinskej univerzite.
Životná dráha: absolvent Fakulty telovýchovy a športu na Univerzite Komenského v Bratislave, 1983 – 90 stredoškolský pedagóg, 1992 zástupca riaditeľa strednej školy, 1992 – 2001 poslanec NR SR, 1993 – 1994 súčasne štátny tajomník Ministerstva školstva SR, 2001 – 2005 predseda Žilinského samosprávneho kraja
Medzníky v živote: V mladosti to bolo určite založenie rodiny, to je citeľná zmena v životnom štýle každého mladého človeka. Ďalším bol určite môj vstup do politiky, kde som sa veľa naučil nielen o svete politiky, ale najmä o ľuďoch. Tretím medzníkom bola ťažká autonehoda v roku 2004 – tento medzník pokladám v živote za vôbec najdôležitejší.
Záľuby: Milujem prírodu. Keď si nájdem čas, chalupárčim, alebo si zájdem na skorú rannú poľovačku či dobrú rybačku.
Najväčší životný úspech: Určite moja aktívna účasť na vzniku Slovenskej republiky. Mnohí odborníci a profesori nás vtedy varovali, že samostatné Slovensko nevydrží ani niekoľko mesiacov, no ich predpovede sa nesplnili a nám sa to podarilo. Zúčastňoval som sa vtedy prijímania všetkých dôležitých rozhodnutí. Bol som veľmi mladý a dnes sa mi zdá, že všetko išlo až nezvyčajne ľahko, plynulo a kultúrne. Pokiaľ moje vedomosti siahajú, nepamätám si, že by bol niekedy v histórii vznikol nejaký samostatný štát bez kvapky krvi. Slovensku a Česku sa to podarilo a som hrdý, že som mohol byť priamo pritom.
Najväčší pozitívny zážitok: Narodenie mojich dvoch synov. Len mi je trochu ľúto, že ich politika obrala o otca v najťažších rokoch dozrievania. A ďakujem Bohu, že v čase, keď som ja bojoval po autonehode o život, rýchlo dozreli na poriadnych mužov.
Najväčší negatívny zážitok: Strata všetkých mojich blízkych. Pochovať rodičov je vždy ťažké, ale prirodzené. No ja som, bohužiaľ, už pochoval aj všetkých svojich súrodencov, dvoch bratov a sestru.
Najväčšmi má rád: Chvíle strávené v kruhu najbližšej rodiny. A vtedy je úplne jedno, kde sme, hlavne, že sme spolu.
Najväčšmi neznáša: Odvtedy, ako som sa v roku 2004 znovu narodil, už neexistuje nič také. Dovtedy ma vedela veľmi rozčúliť nefér hra a podrazy. Dnes už beriem všetko pokojnejšie a som toho názoru, že dôvera je niečo, čo sa nezískava, iba stráca.
Čo považuje za svoj najväčší klad: Zrejme to, že chlapské slovo musí mať svoju váhu. A svoje slovo nikdy neberiem späť, vždy si za ním stojím a držím sa ho.
Čo o ňom ľudia nevedia a mali by: Nie som typ, ktorý by bol rád „pretriasaný“ v médiách. No myslím si, že už bolo o mne napísané a povedané hádam všetko. Ja totiž nie som vôbec komplikovaná figúrka, cítim sa stále ako obyčajný chlapec z Oravskej Polhory.
