Keď v 5. storočí n. l. zanikla západorímska ríša, antická kultúra nezanikla. Nastupujúce feudálne zriadenie prevzalo základy jednotlivých antických vied, filozofie a práva. Všeobecným dorozumievacím jazykom vzdelaných vrstiev, jazykom medzinárodných diplomatických stykov, ale aj jazykom umeleckej literatúry a štátnej správy sa stala latinčina. Profesorka na Bilingválnom gymnáziu T. Ružičku v Žiline Mária Kyšková učí tento jazyk už tridsať rokov, a preto sme jej na túto tému položili niekoľko otázok.
Ako sa dostala latinčina na naše územie?
Latinský jazyk patrí do indoeurópskej jazykovej skupiny, podobne ako slovanské jazyky. Hovorili ním pôvodne Latinovia, obyvatelia Latia, čo bol kraj pri dolnom toku rieky Tiberia. Jedným z kmeňov sídliacich v Latiu boli Rimania, bývajúci v Ríme a jeho okolí. Tento výbojný národ si za niekoľko storočí podmanil takmer celý vtedy známy svet a tým rozšíril aj latinský jazyk. V Uhorsku, teda aj na Slovensku, sa udržal ako jazyk štátnej správy a vedy takmer až do polovice 19. storočia. Latinčina bola rečou rímskej cirkvi, spisovateľov i politikov. Písané sú ňou historické dokumenty, kroniky i archívy. Znalosť latinčiny je preto aj dnes potrebná pri štúdiu niektorých vedných odborov pri práci s originálnymi latinskými prameňmi, najmä v histórii, medicíne, teológii, prírodovede, práve či filozofii.
V období takzvanej normalizácie latinčinu vraj úmyselne vylučovali zo škôl...
Áno, to je pravda, lebo bolo snahou uprednostňovať technické predmety a aj preto, že latinčina bola spájaná s cirkvou. Veď používanie reči ľudu bolo pri liturgii povolené až v roku 1965. Používanie latinčiny však zotrvalo v oblasti farmácie, botaniky, zoológie a ostatných klasických vedných odborov. Taktiež aj maturujúci študenti si svoju stredovekú hymnu Gaudeamus igitur – Radujme sa teda ponechali v origináli.
Kde sa ešte môžeme dnes stretnúť s týmto jazykom?
Mnohé latinské nápisy nájdeme v historických budovách. V kostoloch alebo na zámkoch sú na obrazoch, reliéfoch, náhrobkoch, zvonoch, krboch i studniach. Jeden z najcennejších a najstarších latinských nápisov na území starého Slovenska je na trenčianskej skale. Pochádza z roku 179 a bol napísaný na oslavu víťazstva vojsk rímskych légií v Laugaríciu, dnešnom Trenčíne. Pri takýchto nápisoch by bolo potrebné umiestniť aj slovenský preklad, pretože okoloidúci väčšinou ich obsah nepoznajú.
Je latinčina ťažký jazyk na učenie?
Tento jazyk je slovenskému podobný. Má zložitú, ale zároveň veľmi logickú gramatiku. Typické sú preň dlhé súvetia. V starých nápisoch sa často používali aj známe skratky. Napríklad A.D. znamená ANNO DOMINI – Roku Pána a používala sa pri udávaní letopočtu. Ďalšia známa skratka I. N. R. I. sa zobrazuje na kríži nad Ježišom a znamená IESUS NAZARETICUS REX IUDAEORUM, čiže Ježiš Nazaretský kráľ židovský. Z latinčiny pochádzajú aj chemické názvy prvkov ako Pb - plumbum – olovo, Au -aurum – zlato a iné. Tiež skratky titulov MUDr., JUDr., PhDr., Mgr. sú latinské.
Prevzali sme niektoré latinské slová aj do slovenčiny?
Slováci si ani neuvedomujú, že mnohé pojmy, ktoré dnes bežne používajú, majú pôvod v latinčine. Prijatím kresťanstva sa ujali slová náboženskej terminológie, napríklad omša, orodovať, oltár. Do školského života prenikli slová krieda, tabuľa, škola a do spoločenského života notár, konfiškovať. Latinské sú tiež názvy mesiacov január – december či osobné mená Mikuláš, Ján, Július, Viktor. V tomto jazyku majú pôvod aj také slová ako reaktor, turbína, transformátor, či imperializmus. Pri uchádzaní sa o nové zamestnanie píšeme curiculum vitae, čiže životopis, doslova beh života. Zdravíme sa servus, čo je v preklade otrok. Známy je pozdrav Ave – Buď pozdravený, Vivat, znamená Nech žije a ak prídeme niekde neskoro, vraví sa, že sme prišli po funuse, čiže po pohrebe. Dostať niečo zadarmo sa povie dostať to gratis, vyznamenanie na pamiatku po smrti je In memoriam a príkladne je - exemplárne. Tých slov je veľmi veľa a jedna z najznámejších viet je In vino veritas – vo víne je pravda.
Používa sa latinčina niekde aj v hovorovej reči?
Latinčina je už mŕtvy jazyk, nehovorí ním v súčasnosti žiaden národ. Momentálne sa stala celosvetovou rečou angličtina. Keď som však minulý rok bola v Košiciach v chráme sv. Alžbety na latinskej svätej omši, bol to pre mňa úžasný zážitok, pretože latinčina je krásna, ľubozvučná reč.
