Kritickými z tohto pohľadu boli najmä pondelok a utorok. Počas týchto dní najnižšia nočná teplota v niektorých lokalitách prekračovala mínus 20 stupňov celzia. 
V pondelok a utorok padli v Žiline denné teplotné rekordy. V pondelok 23. januára namerali v Dolnom Hričove teplotu mínus 19,8 stupňov pod nulou. Doterajší rekord pripadajúci na tento deň bol –19,7 stupňov. Deň nato sa ochladilo ešte viac. Ortuť teplomera vystúpila na mínus 21,9 stupňa celzia. Doterajší rekord v tento deň bol 18,6 stupňa pod nulou.
Celkové najnižšie teploty však ani zďaleka prekonané neboli. Podľa meteorológa Jozefa Csaplára zo Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave najnižšiu januárovú teplotu v Žiline namerali 13. januára 1987, kedy teplomer vystúpil len na hodnotu mínus 29,4 stupňa celzia. Pamätníci hovoria o kolapse prímestskej i mestskej dopravy. Na celkový slovenský teplotný rekord to však ešte ani zďaleka nemá. Ten padol v roku 1929. „Svedkovia hovoria, že keď vtedy klesla teplota vo Vígľaši-Pstruši na mínus 41 stupňov, mráz trhal stromy,“ prezradil J. Csaplár. Podľa neho nám prekonanie takéhoto teplotného rekordu pravdepodobne nehrozí. „Musel by nastať súlad istých faktorov a rekordy takéhoto rázu sa prekonávajú dosť ťažko. Predovšetkým musí byť dlho vyjasnené počasie, musí byť čerstvá snehová pokrývka, bezvetrie a dlhší čas sem musí prúdiť studený vzduch, pravdepodobne z európskej časti Ruska.“
Chladné počasie aj tak spôsobovalo nepríjemnosti. Trhalo potrubia, ľuďom neštartovali autá, či autobusy a silné mrazy spôsobovali omrzliny. Ešte horšia situácia bola v rámci Žilinského kraja predovšetkým na Horných Kysuciach a Orave. V pondelok napríklad nevycestovalo až 20 percent pravidelných autobusových liniek SAD Žilina. „Z celkového počtu 288 autobusov nevyšlo 20 percent, z toho podstatná väčšina pre problémy s motorovou naftou. Použitá motorová nafta, ktorá bola dodaná 19. januára podľa certifikácie dodávateľa, má odolať teplotám do mínus 29 stupňov celzia. Pri dlhodobom státí počas víkendu a extrémnych klimatických podmienkach došlo k čiastočnej kryštalizácii parafínov a k ich usadeniu v spodných vrstvách nádrže, čo pri výjazdoch spôsobilo zanesenie filtrov a výpadok vozidiel,“ objasnila situáciu hovorkyňa SAD Žilina Ivana Strelcová. „V tejto chvíli už tankujeme arktickú naftu, ktorá je použiteľná až do -35 stupňov, takže k niečomu podobnému určite nedôjde. Predmetnú naftu sme dali na rozbor a čakáme na výsledky,“ dodala Strelcová. Od stredy už autobusy premávali bez meškaní.
Studené počasie spôsobovalo problémy aj na železnici. Zamrzli totiž výhybky a rýchliky meškali aj niekoľko hodín. Najkritickejšia situácia bola opäť v pondelok. Železnice Slovenskej republiky museli prijať opatrenia, aby mohli vlaky jazdiť. „Znížili sme rýchlosť vlakov, v teréne bolo viac ľudí ako zvyčajne. V prospech osobnej dopravy sme tiež zredukovali nákladnú dopravu,“ informovala hovorkyňa ŽSR Kornélia Blašková. Znížením rýchlosti vlakov však vznikali meškania. Najväčšie v pondelok. Aj niekoľko hodín a nevyhli sa im ani vlaky v Žiline. „Aj v Žiline, ako dôležitom železničnom uzle, vlaky meškali,“ dodala Blašková. V utorok sa situácia začala postupne upokojovať. Niektoré vlaky však mierne meškali aj v druhej polovici týždňa.
