Stačilo niekoľko centimetrov snehu na 
Pivovarskej ulici, kde býva a jeho krátka pochôdzka sa skončila zlomeným krčkom na pravej nohe, výmenou kĺbu a dlhším pobytom v nemocnici. Tam je ešte aj dnes. Nejde o to, že ťažký úraz ho na dlhšiu dobu vyradí zo života, na aký je zvyknutý. Trápi ho niečo úplne iné. Neschopnosť niekoho udržať ulice a chodníky v meste v takom stave, aby boli pre každého a v každom ročnom období bezpečné.
„Prešiel som niekoľko miest v Nemecku a nikde som sa s takým niečím nestretol. Podľa môjho názoru vedenie mesta Žilina za posledné tri – štyri roky veľmi premyslene zrušilo v centre mesta chodníky. A potom ulice prenajalo nejakej parkovacej spoločnosti. Neviem, aké je znenie nájomnej zmluvy, ale mali by v nej byť jasne vyznačené, aké sú povinnosti nájomníka a kto je zodpovedný za údržbu a čistotu komunikácie. Vyhlásenie, že ulica sa nedá očistiť od snehu, lebo je plná áut, neobstojí. To je niekoho neschopnosť,“ je presvedčený Štefan Massányi. Aj zotavujúc sa na nemocničnom lôžku má jasnú predstavu, ako by to malo fungovať. „V historickom centre by autá vôbec nemali byť. Po druhé, v meste je dostatok plôch, ktoré by sa dali na parkovanie využiť. Ideálnym riešením by boli podzemné alebo nadzemné parkoviská. V Nemecku som sa stretol aj s parkoviskom, ktoré bolo umiestnené vo veľkých parkoch. Aj príjemné, aj užitočné. U nás to vyzerá tak, len vydláždiť čo najviac ulíc, nastavať tam stojany a vyberať peniaze. Ak nastane taká situácia so snehom, akú prežívame v týchto dňoch, dá sa to skombinovať aj tak, že dopoludnia môžu autá parkovať na jednej strane a popoludní na druhej,“ vypočítava reálne možnosti Štefan Massányi.
Každý, kto prechádza žilinskými chodníkmi a ulicami týchto dní vie dobre, aká je situácia. Problémy nemajú len starší ľudia a deti. Každý chodí opatrne a snaží sa vyhýbať nebezpečným miestam. Nie vždy sa to však dá. „Mne sa to stalo na vozovke, pretože na tejto ulici nie je chodník. Chcel by som vedieť, či mne, ale i ďalším postihnutým niekto pomôže a urobí konečne aj niečo pre občana. Som rozhodnutý podať žalobu. Ešte presne neviem na koho, ale to môj advokát zistí. Som presvedčený, že sa ku mne pridajú aj ďalší, ktorí na neupravených žilinských komunikáciách prišli k úrazu. Keby sa mi to stalo niekde na poli, nepoviem ani slovo. Ale v usporiadanom a civilizovanom meste?“ rozhorčene hovorí predseda Zboru Žilincov Štefan Massányi, ktorý aj na nemocničnom lôžku vybavuje, pracuje, cvičí, trénuje a netrpezlivo počíta dni, kedy už pôjde domov.
