„Pomaľujem všetko, čo sa dá,“

Že ho baví maľovanie, zistil Ján Bitušík veľmi skoro. Už na základnej škole udivoval svoje učiteľky na hodinách výtvarnej výchovy a niekedy aj na iných vyučovacích predmetoch. Svojimi výtvormi vyhrával jednu školskú súťaž za druhou. Potom však prišli roky gymnázia a na kreslenie zrazu nezostal čas. „Dostal som sa k tomu zase až na vojenčine. Z dlhej chvíle som kreslil kamarátom portréty ich priateliek,“ spomína. Najskôr sa učil všetko sám, cestou pokusov a omylov. Predlohou mu boli knihy o slávnych maliaroch. „Je však dobre nechať si poradiť od skúsenejších osobne. Druhý rok už chodím do Regionálneho osvetového strediska v Žiline na stretnunia amatérskych výtvarníkov, kde sa snažím čo-to pochytiť z majstrovského umenia nášho lektora, akademického maliara Stana Lajdu,“ vysvetľuje. Ján doteraz vyskúšal rôzne techniky. Maľuje ceruzkou i štetcom, na papier, plátno, drevo, sklo i kamene. Zaujala ho aj počítačová grafika. Nakreslil niekoľko komiksov a jeho návrhy použili viaceré hudobné skupiny na obaly svojich albumov. Zistil však, že týmto umením sa zatiaľ neuživí. „Preto som zvolil kompromis a zatiaľ maľujem rôzne dekoračné motívy na sklené svietniky, fľašky, keramické dózy či šálky, robím falošné vitráže na dvere a podobne. O tieto veci je u nás záujem, ale radšej by som sa venoval tvorbe grafiky a maľovaniu obrazov,“ vyjadril na záver svoje želanie Ján Bitušík.