V posledných dvoch číslach MY Žilinských novín sme priniesli informácie o tom, ako nehospodárne a škandalózne postupoval Žilinský samosprávny kraj pri úprave ciest v kraji. Odhalili sme pozadie výberových konaní, ktoré môže svedčiť o klientelizme niektorých vedúcich pracovníkov. Nezávisle od nás pátrala po podozrivých skutočnostiach aj Aliancia Fair-play, ktorá svoje zistenia bude prezentovať na tlačovej konferencii v pondelok
6. februára. V rámci našich dobrých vzťahov nám ich však poskytla o niečo skôr, a tak vám ich prinášame.
K neštandardným tendrom v žilinskom VÚC
Aliancia Fair-play upozornila na neštandardné tendre v hodnote takmer 360 miliónov korún, ktoré vyhlásili podriadené organizácie v žilinskom VÚC (Správy a údržby ciest Žilina, Martin a Čadca) ešte v prvej polovici minulého roka. Rozhodli sa na základe súťaže poveriť údržbou im zverených ciest súkromné firmy. Napriek tomu, že dodržali zákonné podmienky, všetky firmy, ktoré sa tendrov zúčastnili, nedostali rovnaké šance súťaž vyhrať. Priamo žilinský VÚC významne pomohol víťazom už počas súťaže.
Na rozdiel od ostatných firiem, víťazom už počas súťaže zmluvami podpísanými bývalým predsedom VÚC Tarčákom prenajala požadované stroje a skládky posypového materiálu, čím im pomohla v zvýšení šancí v dvoch z troch kritérií hodnotenia.
Takéto zvýhodnenie vybraných firiem bez toho, aby aj ostatní uchádzači o takej možnosti vedeli, považujeme za neférové. „Je to podobné, akoby učiteľ pripravil pre všetkých žiakov rovnaké testy, aj ich rovnakými kritériami hodnotil, ale niektorým z nich vopred prezradil správne odpovede,” povedala výkonná riaditeľka Aliancie Fair-play Zuzana Wienk.
Ak organizácia zvýhodňuje niektoré subjekty na úkor iných, podľa Aliancie to významným spôsobom znižuje jej dôveryhodnosť v očiach podnikateľov a verejnosti. Zároveň to oslabuje inštitút verejných súťaží ako prostriedku, ktorý má viesť k čo najväčšej úspore verejných financií. „Ako sa majú podnikatelia s dôverou zúčastňovať verejných súťaží, ak si nemôžu byť istí rovnosťou prístupu k nim?“ pýta sa Aliancia. Vedenie inštitúcie, ktoré takto postupuje, asi ťažko presvedčí občanov, že koná v ich záujme a snaží sa dobre spravovať ich peniaze.
Problém zvýhodňovania istých subjektov pred inými sa pritom podľa mienky Aliancie nedá vyriešiť zmenou zákona alebo iných pravidiel. Bezohľadu na kvalitu zákona budú vždy existovať spôsoby, ako jeho znenie obísť. Viac ako na formálne dodržanie zákona by sa malo prihliadať na skutočné správanie volených predstaviteľov a úradníkov. Kým nebude existovať skutočná snaha dobre spravovať peniaze daňových poplatníkov, takéto v súčasnosti veľmi rozšírené prípady nevymiznú. Je však predovšetkým na voličoch, či budú postupy volených zástupcov sledovať a kontrolovať a potom vo voľbách vyvodia voči nim dôsledky.
Súťaž na údržbu ciest vyhlásená Správou a údržbou ciest Žilina
Súťaže sa zúčastnili tri firmy (Helvet, Sates s.r.o a Žilinské komunikácie). Dve z nich (Helvet a Sates) mali rovnakého konateľa, a preto vyvstáva otázka, či svoje ponuky koordinovali a prečo sa súťaže vôbec zúčastnili obe.
Súťaž mala tri kritériá, podľa ktorých sa vyhodnocovali predložené ponuky:
• cenu,
• čas, ktorý posypanie ciest trvá,
• technické vybavenie.
VÚC Žilina prisľúbila firme Helvet prenajať stroje iba pár dní pred otváraním obálok s ponukami. Drvivú väčšinu ostatných strojov mala firma Helvet údajne prenajatých od firmy SOUS z Veľkých Albrechtíc na Morave. Prenájom tých istých strojov však dokladovala aj firma Colas (personálne prepojená s firmou Sates) v súťaži, ktorú v tom istom čase na tú istú činnosť vypísala Správa a údržba ciest Martin. Je preto otázne, či firma týmito strojmi vôbec niekedy mohla disponovať a či nešlo iba o formálne potvrdenie od moravskej firmy.
Firma Helvet zároveň vykazovala, že má k dispozícii skládky posypového materiálu v areáloch Správy a údržby ciest. Tým, že mohla mať skládky umiestnené v týchto areáloch, si zvýšila šance pre splnenie druhého kritéria.
Súťaž nakoniec firma Helvet vyhrala. Zmluva, ktorú s ňou Správa a údržba ciest Žilina podpísala, neobsahuje prakticky žiadne zmluvné pokuty v prípade neplnenia si zmluvných povinností. Obsahuje síce právo strán takýto článok do zmluvy doplniť, ale iba po dohode oboch strán.
Správa a údržba ciest Žilina nakoniec firme Helvet prenajala sľúbené stroje a technické zariadenia. Urobila tak zrejme opäť za neštandardných podmienok. Napríklad sypače totiž firma Helvet získala za 24 867Sk ročne. Táto suma predstavuje v komerčnej sfére podľa informácií AFP o trochu menej ako mesačný nájom takého stroja.
Súťaž na údržbu ciest vyhlásená Správou a údržbou ciest Čadca
Súťaže sa zúčastnili dve firmy (Prestimex a Riss). Firma Prestimex je bývalou firmou súčasného riaditeľa Správy a údržby ciest Čadca – teda vypisovateľa súťaže.
Súťaž mala tri kritériá, podľa ktorých sa vyhodnocovali predložené ponuky:
• cenu,
• čas, ktorý posypanie ciest trvá,
• technické vybavenie.
Správa a údržba ciest Martin prisľúbila firme Prestimex prenajať stroje ešte pred otváraním obálok s ponukami. Ostatné stroje deklarovala firma ako vlastné.
Firma Prestimex zároveň vykazovala, že má k dispozícii skládky posypového materiálu v areáloch Správy a údržby ciest. Tým, že mohla mať skládky umiestnené v týchto areáloch, si zvýšila šance pre splnenie druhého kritéria.
Firma Prestimex nemala zároveň v čase vypísania súťaže na spomínané činnosti (letná a zimná údržba ciest) podnikateľské oprávnenie. Živnostenský list získala až tesne pred otváraním obálok. Dokázala ho získať za jeden deň. Pozoruhodné pritom je, že firma, ktorá vôbec nevykonávala túto činnosť, vo svojej ponuke uvádza, že má zásoby posypového materiálu v objeme 1 820 ton.
Súťaž nakoniec firma Prestimex vyhrala. Zmluva, ktorú s ňou Správa a údržba ciest Čadca podpísala, neobsahuje prakticky žiadne zmluvné pokuty v prípade neplnenia si zmluvných povinností. Obsahuje síce právo strán takýto článok do zmluvy doplniť, ale iba po dohode oboch strán.
Správa a údržba ciest Čadca nakoniec firme Prestimex prenajala aj sľúbené stroje a technické zariadenia. Urobila tak zrejme opäť za neštandardných podmienok. Napríklad sypače totiž firma Prestimex získala za 24 320Sk ročne. Táto suma predstavuje v komerčnej sfére podľa informácií AFP o niečo menej ako mesačný nájom takého stroja.
Firma Prestimex získala do prenájmu aj kancelárie, budovy, garáže a sklady. Kancelárie získala za 200 Sk/m2
za rok, garáže a sklady za 50 Sk.
