V polovici novembra minulého roka ho zadržala polícia v jeho byte a obvinila ho z trestného činu podpory a propagácie hnutí smerujúcich k potlačeniu práv a slobôd občanov a nedovolenej výroby a držby omamnej a psychotropnej látky, jedu, prekurzora a obchodovania s nimi.
Oficiálna správa z polície hovorí, že počas domovej prehliadky uňho našli „rôzne propagačné materiály, CD nosiče, ktalógy a tlačoviny, na ktorých bola zobrazená symbolika extrémistických skupín smerujúcich k potlačeniu práv a slobôd občanov ako hákové kríže, sonnenrad, odálna runa, keltský kríž, jednoduchá sigurnia, symboly a skratky hnutia Ku-klux-klan.“ Martin podľa polície tieto materiály šíril prostredníctvom internetu na svojej webovej stránke a ponúkal ich rôznym osobám, za čo mu hrozí trest odňatia slobody až na osem rokov.
Martina polícia zadržala v pohnutej dobe, len niekoľko dní po neobjasnenej vražde Daniela Tupého. Polícia po nej vraj sprísnila bezpečnostné opatrenia. Martin však doteraz nerozumie tomu, čo sa vlastne udialo. Gitarista a vedúci známej death metalovej skupiny Sanatorium, ktorý s kapelou koncertoval po celej Európe, sa živil predajom metalových cédečiek a organizovaním koncertov takýchto kapiel. Všetko to vykonával na základe živnostenského listu, teda oficiálneho povolenia od štátu. „Nabehli ku mne kukláči a ukázali mi papier o povolení domovej prehliadky. Vraj podporujem hnutie skinheads, organizujem extrémistické koncerty, podporujem satanizmus a užívam drogy,“ hovorí Martin. Podľa jeho slov mali policajti v rukách kartičku, na ktorej boli uvedené zakázané symboly a podľa nej hľadali. Na základe toho zadržali asi 60 cédečiek, Martinov počítač a aj vrecko s trochou marihuany. Zdroje blízke polícii nám potvrdili, že na tomto prípade pracovali ešte pred zavraždením Daniela Tupého.
Nedá sa ale vylúčiť, že si štát v tomto prípade sám na seba ušil búdu. Martin totiž tvrdí, že všetky cédečka predával legálne, na základe živnostenského listu, všetky prešli colnicou, zaplatil za ne clo a odviedol daň. Dokonca všetky nosiče vraj boli vydané legálnymi vydavateľstvami. „Pokiaľ niekto predáva tričká a cédečká na základe živnostenského listu a riadne si plní zákonom stanovené povinnosti, ktoré mu ukladajú právne predpisy, tak sa tým predsa nemôže dopustiť trestného činu. Ak cédečká vydali riadne vydavateľstvá s oprávnením, alebo sú riadne kupované zo zahraničia, prešli colnicou a z rozhodnutia colných orgánov boli prepustené do voľného obehu v Slovenskej republike, nie je dôvod, aby to bolo trestným činom,“ myslí si renomovaný právnik, ktorý si neželá byť menovaný.
V tom prípade by bol paradox, že štát najskôr dovoz a predaj týchto oficiálnych cédečiek zlegalizoval a následne za to isté Martina trestne stíha.
Martin prežil vo väzbe Vianoce a Silvester. Na slobodu ho pustili deň pred jeho tridsiatymi narodeninami. Celý čas nechápal, čo sa s ním vlastne deje. „Neviem objektívne posúdiť, či majú tieto cédečká niečo spoločné s fašistickými symbolmi. Nie som historik, ani nič podobné. Ja predávam len hudbu. Polovicu cédečiek, ktoré mi zobrali, mi už idú vrátiť. Väčšinu kapiel, ktoré som mal doma, som ani nepočul. Ročne som mal doma asi tritisíc cédečiek. Denne by som musel počúvať viac ako desať z nich, pozerať buklety a prekladať texty, aby som zistil, či sa tam nenachádzajú nejaké zakázané symboly. To je predsa nereálne,“ myslí si Martin. Ak by polícia takýmto spôsobom postupovala vo všetkých prípadoch, musela by zakázať všetky publikácie, knihy, ba dokonca aj filmy, kde sa nachádzajú fašistické symboly. Predstavme si napríklad, že by sa Oscarom ocenený Schindlerov zoznam na Slovensku nemohol premietať, pretože sú v ňom v niektorých častiach zobrazené fašistické symboly. „To je predsa nepredstaviteľné. Ide predsa aj o to, aby ľuďom ukázali, aké zverstvá sa v minulosti robili,“ myslia si právnici. Niekoľko kapiel, ktoré Martinovi v byte zadržali, však bolo vyslovene antifašistických a zobrazovaním prečiarknutých hákových krížov bojovalo proti fašizmu.
Martin podľa vlastných slov a aj podľa kamarátov nikdy nebol fašistom a nikdy fašizmus nepropagoval. Nemal totiž na to čas. Venoval sa skúšaniu a koncertovaniu so svojou kapelou, s ktorou vystupoval po celej Európe. Organizoval metalové koncerty a predával metálové cédečká. Nič iné ho nezaujímalo. Napriek tomu sa na 71 dní ocitol vo väzbe, pretože vraj existovala dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti. O akú trestnú činnosť malo ísť, netuší. „Celý čas som bol prakticky zatvorený v jednej cele, ktorá mala päťkrát dva a pol metra. V jednej miestnosti sme boli traja, bol tam aj turecký nášľapný záchod. Tam sa zároveň aj spí, je tam umývadlo a aj sa tam jedáva. Zo záchoda vyliezal rôzny hmyz a z postelí všetkých svrbela koža. Z jedla som mal vyrážky a musel som prejsť na vegánsku stravu. Človek má len jednu hodinu denne na vychádzku,“ opisuje Martin hrôzostrašné dni za mrežami.
Z väzby Martina prepustil dozorujúci prokurátor Marián Úkrop. Ten po 71 dňoch uznal, že pominuli dôvody väzby, pretože už neexistuje obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti. „Neznamená to, že je nevinný, záver o jeho trestnoprávnej zodpovednosti bude možné vysloviť až po vyhodnotení všetkých zabezpečených dôkazov, ďalej bude stíhaný na slobode. Pri skúmaní dôvodov väzby som neprihliadal na nič iné, len na konkrétne dôkazy a okolnosti prípadu tak, ako vyplývajú zo samotného vyšetrovacieho spisu.“ hovorí Úkrop. Podľa jeho názoru bolo ale jeho vzatie do väzby správne. „Musím sa zastať orgánov, ktoré rozhodovali o väzbe, pretože v tom čase na ňu existovali dôvody,“ hovorí.
Martin je v súčasnosti na slobode a vydesený. Podľa vlastných slov sa ničoho nedopustil a môže sa pokojne stať, že skončí aj na niekoľko rokov vo väzení. Materiály, ktoré predával spolu s jeho počítačom, sú momentálne na expertíze v Slovenskej akadémii vied. Na základe výsledkov môže dozorujúci prokurátor podať obžalobu, alebo aj prípad zastaviť. Konečné rozhodnutie je na príslušných orgánoch. Oni rozhodnú. Martin si však svoj návrat do cely nepripúšťa. Cíti sa totiž nevinný.
O názor sme požiadali predsedu OZ Ľudia proti rasizmu Daniela Mila:
„Tento prípad je veľmi kontroverzný a polícia aj samotný Martin podávajú protichodné informácie. Nepoznám detailne okolnosti prípadu natoľko, aby som mohol zaujať jednoznačné stanovisko. Skutočnosť, že Martin nie je presvedčený neonacista, je zrejmá každému a vyplýva to aj zo svedectiev ľudí, čo ho poznajú. Miera jeho znalosti o tom, aké cédečka distribuoval iným, je otázna. To, či zadržané cédečka sú svojím obsahom protiprávne, by bolo možné povedať až po ich znaleckom preskúmaní, čo predpokladám polícia v súčasnosti robí. Problematické vidím v jeho prípade najmä väzobné stíhanie. Svojou závažnosťou si ho tento prípad určite nevyžadoval. V mnohých a oveľa závažnejších prípadoch, kedy dokonca došlo k fyzickým útokom zo strany neonacistov, títo neboli väzobne stíhaní.“
