„Mali sme sa veľmi radi,“ spomína Júlia Neomanyová z Dolného Vadičova na svojho muža, ktorý ju navždy opustil pred tridsiatimi siedmimi rokmi. Starká oslávi 22. júna svoje sté narodeniny. Na margo „lásky“ hovorí, že si jej nikdy priveľa neužila, no stále verila, že existuje. Jej manžel Alojz ju v roku 1928 nechal doma s dvomi deťmi a odišiel za zárobkami do Kanady. Vrátil sa po neuveriteľných tridsiatich dvoch rokoch. Na otázku, či ho po toľkom čase vôbec spoznala, odpovedá: „Samozrejme, veď jeho obraz stále visel na stene.“ Po jeho návrate prežili ešte spolu desať rokov. „Opäť som sa do neho zaľúbila. Škoda, že ešte nepožil. Kvárila ho choroba, zomrel v nemocnici v Jablunkove,“ smutne konštatuje starenka, ktorá 
má 3 deti, 11 vnúčat, 24 pravnúčat a 4 prapravnúčatá. Vnučka Drahomíra a pravnučka Alenka, ktoré sa o babičku starajú, sa pri otázke, čo má najradšej, usmievajú. Je to naozaj kuriózne. Vraj odjakživa miluje „počasie“. Presnejšie, v televízii pozerá jedine správy o počasí, to isté platí aj o rádiu. Hľadá „ho“ aj v novinách, ktoré ešte stále číta. Čuduj sa svete, donedávna ešte bez okuliarov. Trochu ju trápi akurát sluch, no nohy jej ešte slúžia, aj keď už nie tak dobre ako kedysi. Aj na miestnom obecnom úrade sa začudovali, keď k nim pred dvomi rokmi zavítala do volebnej miestnosti 98-ročná obyvateľka vyobliekaná v kroji. A ešte sa nasrdila, keď jej povedali, že sa nemusela unúvať, boli by prišli k nej s urnou. „Prišiel mi lístok, tak som tam išla,“ spomína si na udalosť spred dvoch rokov. Napriek svojmu veku na chlapov nezanevrela. Už dávnejšie sa jej jeden veľmi pozdáva. Ide o istého známeho politika, ktorého fotku má spolu s vyše osemdesiatročnými fotografiami schovanú v zásuvke. Je to skrátka jej typ. O koho ide, však neprezradíme. V dnešnej dobe nie je nič výnimočné získať si lásku nejakej osemnástky, ale „zabodovať“ u storočnej, to už niečo znamená. Napokon, prečo z ďalšieho chlapa robiť horenosa?
