„Som zhrozený dopravou v našom meste. Keď vznikla parkovacia spoločnosť, tak som bol nespokojný s novými poplatkami, ale povedal som si, že aspoň bude poriadok. Dnes, asi po dvoch rokoch, sa bojím pustiť z ruky svoju dcéru, keď ideme po kedysi pešej zóne smerom ku „Bráne“, alebo smerom na trhovisko okolo Domu umenia Fatra. Úplne podobná situácia, ak nie ešte horšia, je pri vstupe do pešej zóny na ulici Kuzmányho,“ píše v liste adresovanom do našej redakcie Jozef Kováč zo Žiliny. Podľa neho hlavami krútia aj zahraniční návštevníci mesta, ktorí neveria, že sú v pešej zóne. „Načo vlastne máme v meste parkovaciu spoločnosť, mestskú políciu, nejaký odbor dopravy, štátnu políciu? Nehovoriac o poslancoch, ktorí nás občanov majú plné ústa len pred voľbami, že by to v jeseni napravili? Prečo mestskí policajti nestoja pri vchodoch do peších zón a nekontrolujú tam autá? Je vôbec štatistika o tom, koľko áut prechádza vstupmi do pešej zóny?“ pýta sa ďalej Jozef Kováč. Počas pracovných dní naozaj pešia zóna pripomína skôr veľkokapacitné parkovisko, kde majú prednosť autá a nie chodci. Slovo sme dali náčelníkovi Mestskej polície v Žiline Milošovi Michelčíkovi: „Pešia zóna je ošetrená všeobecne záväzným nariadením, takisto vstup do nej je zabezpečený. Podmienkou je mať povolenie na vjazd do pešej zóny a predplatenú parkovaciu kartu alebo aspoň zakúpený lístok. V čase zásobovania obchodov od 4.00 do 9.00 h tieto obmedzenia neplatia, lebo firmy v Žiline, ktoré vozia tovar, sú často z opačného konca Slovenska alebo aj zo zahraničia. Druhá vec je, že v pešej zóne sa nachádzajú miesta, ktoré sú súkromnými pozemkami niektorých firiem alebo osôb. V súčasnosti sú problémy aj so snehom, toleruje sa parkovanie mimo parkovísk, podmienkou je však parkovacia karta. Povolenia na vjazd do pešej zóny vydáva Mestský úrad v Žiline, my sme v tejto záležitosti len kontrolný orgán.“ „Ďalším priamo až „folklórom“ sa v Žiline stalo parkovanie na chodníkoch. Vodiči sa týmto spôsobom snažia obísť platenie za parkovacie miesta, alebo zakúpenie rezidentskej karty. Prečo by si potom mali ostatní kupovať karty, alebo platiť za miesta, keď to môžu takto tiež obísť. Najhoršie sú na tom chodci. Uhýbať sa autám v cestnej premávke je jedna vec, ale uhýbať sa autám na chodníku, častokrát aj niekoľkým za sebou, je nielen otravné, ale aj nebezpečné. Keď mi skončí platnosť karty, určite si ju už nekúpim. Budem parkovať tak, ako ostatní,“ pokračuje Jozef Kováč. Riešenie by sa mohlo nájsť. „Zvažovali sme alternatívy, že budú aj chodníky označené ako parkovacie miesta, alebo ich ošetríme zvýšenými nájazdmi, či mechanickými zábranami tam, kde sú najviac frekventované,“ dodáva Miloš Michelčík. V liste Jozefa Kováča sa nachádza aj informácia, podľa ktorej mu nemenovaný mestský policajt poradil, že môže parkovať s rezidentskou kartou aj pri parkovacích automatoch. „Rád by som vedel číslo toho policajta alebo jeho meno. Rozhodne mu podal informáciu, ktorá nie je pravdivá. Tento pokyn nevyšiel z našej strany,“ ukončil rozhovor náčelník žilinskej mestskej polície.
