Piatok, 20. máj, 2022 | Meniny má Bernard

Unikátna operácia chorého srdca

Každá mama túži mať zdravé dieťa. Ak ju však v začiatkoch tehotenstva postretne vážna choroba vyžadujúca röntgenové vyšetrenie, môže sa stať, že toto ožiarenie zanechá stopy na plode jej života. Tam sa to všetko začalo.


Keď prišlo dieťatko na svet, mamička pozorovala, že mu modrejú ústa a ťažšie dýcha. Rástol však ako iné deti. „Učila som v materskej škole, keď prišiel lekár a vyšetroval všetky deti. Nevynechal ani nášho Ivana. Bežná prehliadka, ale mňa naplnila strachom. Po komplexných zisteniach sa potvrdil šelest a vrodená choroba srdca. Lekári mi povedali: Liečiť sa to nedá, operácia je nutná, ale robí sa len v Rusku.“ Rodičia to nevzdali, aj keď už vedeli, že dieťa s takouto diagnózou sa dožíva maximálne sedem rokov. „Klopali sme na dvere nejednej ordinácie, vyhľadali nie jedného lekára v Liptovskom Mikuláši. Poslali nás do Bratislavy. Tu sa nás ujala docentka Jakubcová, neskôr profesor Haviar. Tento naslovovzatý kardiológ zistil aj pľúcnu hypertenziu a potvrdil, že operovať takéto srdiečko je možné len s mimotelovým obehom. Odporučil nám profesora Navrátila v Brne. Ten nám objasnil, že takýto zákrok je veľké riziko a operáciu neodporúčal ako otec, čo stratil syna. Boli sme zúfalí, no nádej sme nestrácali,“ dodala pani Jambrichová. Vtedy im bolo celkom jasné, že úroveň lekárskej vedy a prístrojov tej doby ešte nedokáže riešiť takéto situácie. A tak robili, čo sa dalo.
Dnes by sme mohli povedať: skúšali alternatívne formy medicíny. Navštevovali bylinkárky, liečiteľov a tí vypočuli a zas len radili a odporúčali. Jeden ľudový liečiteľ povedal takto: vojak z neho nebude, ale žiť bude. Posilňovali sa teda aspoň nádejou. „V mojom trápení ma najviac povzbudila jedna babička na Orave: Vy ste veriaca, lebo sa mi pohlo srdce, keď som vás uvidela, modlite sa k Pánu Bohu a všetko dobre dopadne.“ V tejto chvíli naozaj ťažko skúšaná matka nemohla ani len tušiť, že prognóza veštice sa raz naplní a to doslova i do písmena. A tak pri starostiach, drobných potešeniach a neustálych cestách hľadajúcich pomoc v súžení, chlapec rástol, užíval lieky, rád chodil do školy, no oslobodený od telocviku a väčšej námahy.


BUDEM SA UČIŤ AJ CEZ PRÁZDNINY
„Keď vyrástol z detských nohavíc, tak mi moja mama poradila: Želka, daj ho za krajčíra... Ja som však vedela, že týmto krokom, by sme chlapca načisto „zabili“, lebo jeho svetom nebola ihla a niť, ale elektrika so svojimi tajomstvami a nesmierna snaha po vedomostiach v tomto odbore. Túžbu po poznaní naplnil skutkami. Úspešne zmaturoval na Elektrotechnickej priemyslovke v blízkom Liptovskom Hrádku a prihlásil sa aj na vysokú školu a to až do Prahy. Hoci spravil prijímacie skúšky, pre nedostatok miesta ho neprijali. Nevzdal to, lebo bol presvedčený, že nato má,“ zaspomínala aj na tie radostnejšie chvíle. A čo spravil maturant Ivan? Zobral pero do ruky a Českému vysokému učeniu technickému v Prahe adresoval list s takýmto obsahom: „Nechápte ma, že som nezdvorilý, ale o štúdium na Vašej škole mám naozaj záujem a budem sa učiť aj cez prázdniny...“ Celá rodina nedávala odvolaniu veľkú nádej. Prekvapenie však nenechalo na seba dlho čakať. Ivana Jambricha na vlastnoručne napísané odvolanie prijali. O päť rokov vycestovali nielen rodičia, ale i starí rodičia do Prahy na promócie. Po vysokoškolských štúdiách našiel mladý inžinier pracovné uplatnenie vo Výskumnom ústave v Žiline. Výskum a veda sa stali jeho osudom. „Sama neviem prečo, ale od malička miloval hory. Ja som mu v tom bránila, hovoriac: Do hory môžeš, ale do kopcov nechoď. Srdiečko to nezvládne. Ale akoby nepočúval... Je pravdou, že pomaly, ale vždy vyšiel do cieľa cesty: Žiarska chata, Ostrý Roháč, Šíp, Sivý vrch, Krakova hoľa, Baranec, Vysoká. Vari najdojímavejší a najpamätlivejší bol náš spoločný výstup na Kriváň v auguste roku 1968, keď prišli Rusi. Na vrchole sme z plných pľúc zaspievali hymnu a spoločne volali: Kriváň je náš, Kriváň si nedáme...Ivan zaslzil a povedal mi: Mama, toto je najšťastnejší deň môjho života. Na tieto miesta sa určite vrátim.“


NARAZ VYMENIŤ SRDCE I PĽÚCA
Lekári však nechceli veriť športovým výkonom zanieteného turistu a krútiac hlavou aj zapochybovali o správnosti stanovenej diagnózy. Modrá vojenská knižka však branca oslobodila od povinnosti základnej vojenskej služby a potvrdila, že „civilní“ lekári sa nepomýlili.
„Najťažšie mi bolo, keď si padli do oka so spolužiačkou našej Želky. Ja som ju upozornila: Vierka, Ivan je na smrť chorý, radšej sa vráť z kratšej cesty,“ zaspomínala ťažko skúšaná mama. Osudu sa však nepodarilo zabrániť. Nevesta pred oltárom prisahala, že manžela neopustí ani v šťastí, ani v nešťastí. Čo sľúbila pred Pánom Bohom, to v živote aj naplnila. Po sobáši prevzala všetku starostlivosť o zdravie svojho životného partnera. Usadili sa v Žiline a spoločne vychovali dve dcéry: Petra kráča v šľapajách svojho otca ako inžinierka, mladšia Andrejka študuje na vysokej škole. S pribúdajúcimi rokmi však otcovi rodiny zdravia i síl ubúdalo, namáhané srdiečko slablo, pľúca dostatočne neokysličovali organizmus, stav sa zhoršoval, strácal vedomie, aj najmenší pohyb a námaha znamenali ohrozenie života. Riešenie a východisko bolo len jedno: hop, alebo trop. Konzílium lekárov odporučilo dve možnosti. „Opraviť“ postihnuté srdce a transplantovať aspoň polovicu pľúc, alebo naraz vymeniť srdce i pľúca. Zvíťazil však variant druhý, prijateľnejší, ale predstavujúci väčšie riziko. I napriek obrovským progresívnym metódam súčasnej kardiochirurgie, takýto zákrok nebýva jednoduchý. Predovšetkým treba mať šťastie na vhodného darcu vo vhodný čas. Pričom musí súhlasiť päť ukazovateľov dvoch rozdielnych organizmov. Je známe, že takéto operácie sa robia už štyri roky, najbližšie vo Viedni alebo Prahe. Vybaviť poisťovňu, dopravu a so zbaleným kufríkom čakať na priliehavý okamih, to sú nervy. Pritom všetko musí „klapať,“ veď ide o život. Stihlo sa všetko, aj keď v hodine dvanástej.
„Keď naši lekári smerovali operáciu na kliniku do Viedne, tak mi prišlo na rozum, že tam pôsobí aj lekár Martin Jančuška. Dlho som nerozmýšľala a zavolala: Martinko, ak môžeš, urob niečo pre nášho Ivana, prosím Ťa ako matka i ako Jančušková, veď po otcoch patríme do jednej rodiny. Neodmietol. Urýchlil začiatok operácie. U profesora Klepetka zariadil všetko, čo bolo potrebné. Ďakujem Ti, Maroš a modlím sa aj za teba,“ so slzami v očiach priznala pani Jambrichová.
Písal sa pamätný dátum. 17. november 2005. U Jambrichov na Novej ulici zazvonil telefón. Ohlásil sa syn: „ No, mama, už je to tu, beriem kufrík a letíme.“ „Nevedela som čo robiť: plakať, radovať sa, čakať? Upokojila som sa len modlitbou a vrúcnou prosbou oslovila Pána Boha, aby bol zhovievavý.“ Boli to vari najdlhšie okamihy celého môjho života.


NARODIL SA DRUHÝ RAZ
Pritom na univerzitnej klinike vo Viedni sa už unikátny zákrok rozbiehal na plné obrátky. Operáciu viedol jeden z najlepších európskych kardiochirurgov, profesor Walter Klepetko. Darcom obidvoch orgánov bol zosnulý rakúsky občan, jeho pohlavie a vek nie sú známe. Ivanovo telo pracovalo viac ako štyri hodiny „naprázdno“ bez srdca, na prístrojoch. Jeho srdce lekári „poreparovali“ a transplantovali takému človekovi, čo to potreboval. Komplikovaná operácia predstavovala skutočný maratón: pätnásť lekárov operovalo bez prestávky celú noc. Aj keď všetko išlo bez väčších problémov, na druhý deň došlo k embólii. V tele pacienta vznikla krvná zrazenina, a tak museli operovať znova. Aj túto nástrahu viedenskí lekári úspešne zvládli. V päťdesiatichštyroch rokoch sa Ivan narodil druhý raz.
Čo nasledovalo potom? Postup štandardný: intenzívka, naučiť sa dýchať s novými pľúcami, neustále inhalácie, lekárske kontroly, užívať 45 liekov. Nasledovali návštevy, povzbudenia najbližších. Manželka Vierka bývala vo Viedni u Jančuškovcov a každý deň bola pri ňom. Keď sa stav po operácii stabilizoval, tak ho previezli do Podunajských Biskupíc, kde sa prvému Slovákovi, ktorému naraz transplantovali srdce a zároveň pľúca, začali opäť venovať naši lekári. „Na kliniku do Viedne som nevycestovala, aj ja som po infarkte a blížim sa už k osemdesiatke. Stretli sme sa až pred Vianocami v Podunajských Biskupiciach. Teraz si často telefonujeme, a tak sme stále spolu. Potešila som sa, keď mi v takomto rozhovore povedal: To sa nedá ani prirovnať s tým, ako sa mi dýchalo vtedy a dýcha teraz. Ja som celkom iný človek.“ Matka Želmíra dodáva: „po každej prehliadke sme múdrejší, čas ukáže ako to pôjde ďalej, ale zdá sa, že Ivan žiť bude. Čakám ho v Porube a verím, že vystúpi nielen na Poludnicu, ale aj na Kriváň. S novým srdcom a pľúcami splní to, čo si zaumienil.“
Poznamenajme aj to, že domov, ku svojej rodine do Žiliny sa vrátil 30. decembra 2005, takže nový rok 2006 už privítal v kruhu svojich najbližších. Teraz je rekonvalescent a spolu so svojimi sa teší daru života. „ Nedá mi,“ prehovorila na záver nášho rozprávania šťastná mama: „ako veľmi a úpenlivo som prosila Pána Boha o pomoc a on ma vypočul. Požehnal ruky chirurgov, aby sa operácia vydarila. Dnes ďakujem a modlitbou oslavujem jeho vôľu dopriať života môjmu dieťaťu a jeho matke, dobrej manželke a milovaným deťom tak dožičiť ešte nemálo šťastia a radosti.“


 


Zázračná moc slovenských halušiek


Priznám sa celkom úprimne, že som obdivoval Ivanovu manželku Vierku, ktorá statočne znášala celý priebeh operácie i pooperačných dní. Denne navštevovala svojho manžela, bola vyrovnaná, hoci som cítil, ako veľmi trpí. Visela doslova na každom mojom slove a veru aj ja, ako starý kardiológ, som musel dávať pozor, ako budem formulovať odpovede na jej otázky. Ivanov stav sa zlepšoval zo dňa na deň, až jedného dňa, keď ho preložili z kritickej miestnosti intenzívky, na moju otázku, na čo by mal chuť, odpovedal: „Maroš, na naše slovenské halušky.“ Viete si to predstaviť? Asi nie. Na druhý deň večer, keď som už bol s mojimi deťmi na ceste z hudobnej školy, zavolal som mobilom mojej manželke Katke. „Už môžeš halušky sádzať!“ Po príchode domov som zobral halušky zabalené v deke do auta a napriek dopravnému chaosu, ešte horúce, dopravil na pooperačné oddelenie. Sprevádzal ma anjel strážny. Nestretol som ani sestru ani doktora, čo mali službu. Ivan si pochutil. Akurát som stačil všetko spakovať do tašky, keď sa objavila sestra s infúziou. Ivan sa spokojne usmieval. Deň po haluškovom večeri navštívil som Ivana spolu so slovenským veľvyslancom vo Viedni prof. Dr. Klimkom a on bol veľmi prekvapený jeho vnikajúcim stavom. „A teraz mi povedzte, moji milí, nemajú slovenské halušky zázračnú moc? Nemali by sme si to v rámci Únie patentovať?“
MUDr. Martin Jančuška, Viedeň



 

Najčítanejšie na My Žilina

Inzercia - Tlačové správy

  1. Stovky hodín výcviku. Stať sa gondolierom je zaslúžená prestíž
  2. Contact Center Hub a Ncontactcenter od NFON
  3. Volkswagen ID.5 prináša nový softvér aj pre staršie modely
  4. Do čoho sa oplatí investovať, aby ste ušetrili na energiách?
  5. Šprintérsky duel IONIQ 5 vs i30 N Performance má víťaza
  6. MS v hokeji: TV Tipsport + špeciálna kurzová ponuka!
  7. Obnovené lety do Marsa Alam. Po dvoch rokoch opäť víta turistov
  8. Odišlo už štvrť milióna mladých ľudí. Má Slovensko budúcnosť?
  1. Stovky hodín výcviku. Stať sa gondolierom je zaslúžená prestíž
  2. Do finále McDonald´s Cupu sa prebojovalo mužstvo z Víťaza
  3. Garmin vyrobil cykloradar Varia RCT715 s bezpečnostnou kamerou
  4. Obľúbená pracovná agentúra Work Service nezmizla
  5. Župné mestečko ovládne krajské mesto aj celý Abov. Už zajtra
  6. 5 najčastejších chýb pri zateplení šikmej strechy: vyhnite sa im
  7. Aké typy cukrovky poznáme?
  8. Biele srdce putovalo aj do Nemocnice AGEL Košice-Šaca
  1. Obnovené lety do Marsa Alam. Po dvoch rokoch opäť víta turistov 7 349
  2. Odišlo už štvrť milióna mladých ľudí. Má Slovensko budúcnosť? 6 127
  3. Do čoho sa oplatí investovať, aby ste ušetrili na energiách? 5 965
  4. Príliš veľa vitamínov škodí zdraviu, majte ich pod kontrolou 1 406
  5. 5 najčastejších chýb pri zateplení fasády: zabráňte im 1 285
  6. Šprintérsky duel IONIQ 5 vs i30 N Performance má víťaza 1 235
  7. Doplaťte tisíce. Ako bojovať s podrazmi developerov? 1 214
  8. MS v hokeji: TV Tipsport + špeciálna kurzová ponuka! 1 045

Blogy SME

  1. ADRA Slovensko: Dobrovoľníctvo v srbskom Belehrade. Príbehy ľudí bez domova ako odraz spoločnosti
  2. Martin Greguš: Ľudia sa boja, že všetko stratia, tak mlčia. A nakoniec všetko stratia, lebo mlčia...
  3. Michal Múčka: Contra Mundum
  4. Michal Múčka: Čarodej
  5. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (20. - 26.5.1922)
  6. Iveta Bakitová: Tarragona a ešte pár cestovateľských tipov na Costa Dorada v Španielsku
  7. Michal Múčka: Ako ma uniesli do UFO
  8. Dana Janebová: Keby bol človek ako svetlo
  1. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť I) 20 156
  2. Vladimír Benčík: Zvitky od Mŕtveho mora - boli napísané pred 2000 rokmi, predpovedajú apokalypsu? 10 386
  3. Jana Melišová: Pomalý pád na Wall Street sa zrejme ešte neskončil 9 464
  4. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť II) 5 798
  5. Jana Melišová: Skutočná cena za vojnu 4 202
  6. Ivan Beňovič: Sankcie voči oligarchom vojnu na Ukrajine nezastavia 4 088
  7. Miroslav Kocúr: Pápež sa pomýlil 3 775
  8. EQUUS: Prvý 6-kolesový lesný traktor EQUUS. Čo všetko dokáže? 3 164
  1. Jiří Ščobák: Vydrží Rusko dlhú ekonomickú vojnu? Nevyčerpajú sa spojenci?
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 38. - Arktída - Amundsenova expedícia na lodi Maud (1918 - 1925)
  3. Jiří Ščobák: Mohu zemřít, ale nebudu žít jako otrok
  4. Adam Valček: Pri čudnom zákroku na súde sa NAKA pokúšala zmocniť utajených dokumentov
  5. Jiří Ščobák: Sú reformy Igora Matoviča (zvýšené prídavky na deti a daňové bonusy pre pracujúcich rodičov) dobrý nápad?
  6. Jiří Ščobák: Jaká je situace na linii dotyku? Pomůže Rusku mobilizace?
  7. Jiří Ščobák: Sluha národa: Recenze 1. řady seriálu s Volodymyrom Zelenskym
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 37. - Arktída - Nansenova expedícia na lodi Fram (1893 - 1896)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žilina - aktuálne správy

Na snímke domáci kapitán Marek Mintál preberá po zápase s Ružomberkom z rúk prezidenta Slovenského futbalového zväzu Františka Laurinca a generálneho sekretára zväzu Dušana Tittela pohár za víťazstvo v slovenskej futbalovej lige.

Som vďačný, že som mal možnosť učiť sa, či už od spoluhráčov alebo súperov, hovorí Fantóm o druhej majstrovskej sezóne MŠK Žilina.


10 h

Štvrtú živú diskusiu zo štúdia denníka SME v rámci projektu Závislosti inak bude moderovať Šarkan – Peter Novák.


16. máj

Zúčastnené mužstvá bojujú o atraktívne ceny.


17 h

Najlepší si zmerajú sily aj na celorepublikovej úrovni.


20 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Spoločnosť West Media podpísala dlhodobú nájomnú zmluvu na 15 hektárové pozemky.


16 h

Spoločnosť PEX spolupracuje aj s FBI.


18. máj

Vytvárame si obrovský problém, hovoria lesníci.


18. máj

Najväčšie pohoršenie vzbudilo nákladné auto. Ak by sa takáto akcia mala opakovať, podľa biskupského ekonóma bude vhodné, aby sa určili kritériá.


18. máj

Blogy SME

  1. ADRA Slovensko: Dobrovoľníctvo v srbskom Belehrade. Príbehy ľudí bez domova ako odraz spoločnosti
  2. Martin Greguš: Ľudia sa boja, že všetko stratia, tak mlčia. A nakoniec všetko stratia, lebo mlčia...
  3. Michal Múčka: Contra Mundum
  4. Michal Múčka: Čarodej
  5. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (20. - 26.5.1922)
  6. Iveta Bakitová: Tarragona a ešte pár cestovateľských tipov na Costa Dorada v Španielsku
  7. Michal Múčka: Ako ma uniesli do UFO
  8. Dana Janebová: Keby bol človek ako svetlo
  1. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť I) 20 156
  2. Vladimír Benčík: Zvitky od Mŕtveho mora - boli napísané pred 2000 rokmi, predpovedajú apokalypsu? 10 386
  3. Jana Melišová: Pomalý pád na Wall Street sa zrejme ešte neskončil 9 464
  4. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť II) 5 798
  5. Jana Melišová: Skutočná cena za vojnu 4 202
  6. Ivan Beňovič: Sankcie voči oligarchom vojnu na Ukrajine nezastavia 4 088
  7. Miroslav Kocúr: Pápež sa pomýlil 3 775
  8. EQUUS: Prvý 6-kolesový lesný traktor EQUUS. Čo všetko dokáže? 3 164
  1. Jiří Ščobák: Vydrží Rusko dlhú ekonomickú vojnu? Nevyčerpajú sa spojenci?
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 38. - Arktída - Amundsenova expedícia na lodi Maud (1918 - 1925)
  3. Jiří Ščobák: Mohu zemřít, ale nebudu žít jako otrok
  4. Adam Valček: Pri čudnom zákroku na súde sa NAKA pokúšala zmocniť utajených dokumentov
  5. Jiří Ščobák: Sú reformy Igora Matoviča (zvýšené prídavky na deti a daňové bonusy pre pracujúcich rodičov) dobrý nápad?
  6. Jiří Ščobák: Jaká je situace na linii dotyku? Pomůže Rusku mobilizace?
  7. Jiří Ščobák: Sluha národa: Recenze 1. řady seriálu s Volodymyrom Zelenskym
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 37. - Arktída - Nansenova expedícia na lodi Fram (1893 - 1896)

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu