Streda, 8. február, 2023 | Meniny má Zoja

Tri mesiace po tragédii

Od brutálnej vraždy Daniela Tupého uplynuli už tri mesiace. Aj keď polícia deklarovala zvýšenú snahu potlačiť prejavy extrémizmu a vypátrať jeho vraha, doteraz sa tak nestalo.

V tejto chvíli akoby vlna odporu, ktorú surová vražda vyvolala, začala utíchať. Kompetentní mlčia, ľudia zabúdajú. Kto však nezabúda, je študentova rodina a najmä jeho otec Daniel. Vo štvrtok zavraždenému chlapcovi odhalili na budove univerzity, kde študoval, pamätnú tabuľu. Jeho otec, spoločne s univerzitou robia proti extrémizmu v spoločnosti maximum. Daniel Tupý si však myslí, že najmä v najvyšších kruhoch nie je vôľa situáciu riešiť.


Ako z odstupom času vnímate vraždu vášho syna?
Nerád sa vraciam to tých čias, pretože to pre nás bola jednoducho katastrofa. Ešte horšie to však prijímam, keď vidím, že činnosť našich orgánov pri vyšetrovaní vraždy nie je dostatočná. Polícia si síce robí svoju štandardnú prácu, ale otázkou je, či je to na boj proti extrémizmu dostatočné. Extrémizmus je totiž niečo iné ako bežná kriminalita. Tú nedokážeme predvídať. Nikto nevie, kedy niekto prepadne banku. Po uliciach sa nám ale pohybuje podľa vyjadrenia hovorkyne policajného prezídia okolo 4-tisíc extrémistov, ktorých polícia oficiálne monitoruje. To znamená, že na uliciach máme štyritisíc ľudí, o ktorých vieme, že budú páchať extrémistické činy, čo je proti ústave a proti niektorým zákonom tohto štátu.
Sú policajti podľa vás dostatočne pripravení na to, aby extrémizmus zvládli?
Polícia na boj proti extrémizmu nie je pripravená. Ukázala to reakcia polície na smrť môjho syna a následné udalosti, keď totálne zlyhala v ďalších následných udalostiach. Čo urobia ľudia, ktorí toto spáchali a neboli potrestaní? Dostanú odvahu na to, aby pokračovali aj ďalej.
Ministrovi vnútra Vladimírovi Palkovi ste písali list. Ako zareagoval?
Zhrnul som v ňom určité systémové nedostatky polície, ktorá nie je pripravená na boj s extrémizmom. Rovnako som mu spomenul nedostatky, ktoré sa udiali po Dankovej vražde a potom, ako polícia reagovala, respektíve nereagovala. Chcel som, aby si urobil lepší obraz o zavraždenom synovi, tak som mu priložil aj jeho zbierku básní. Považoval som za slušné, aby minister aspoň formálne odpovedal a list niekomu z jeho štábu pridelil. Prešlo dva a pol mesiaca, ale neudialo sa nič. Neobťažoval sa mi vôbec nijako odpovedať. Aj žiadna odpoveď je však odpoveď a poukazuje na to, akí ľudia velili polícii.
Podporil vás niekto vo vašom úsilí?
Univerzita Komenského urobila minulý rok petíciu, ktorú poslali na ministerstvo vnútra a spravodlivosti a do parlamentu. Položili v nich závažné otázky ohľadom extrémizmu a násilia v spoločnosti. Aká - taká reakcia prišla z ministerstva spravodlivosti a parlamentu, ale od ministra vnútra absolútne nič.
Čo bolo obsahom petície?
Žiadali sme, aby kompetentní doložili, koľko ľudí bolo trestaných za extrémizmus, koľko takýchto činov bolo prekvalifikovaných na iný trestný čin, koľko stíhaní bolo zastavených alebo prerušených. Odpoveď sme nedostali.
Univerzita Komenského, kde Daniel študoval, teda nezostáva bokom...
Ako jediná organizácia sa k problému postavila čelom. Vo štvrtok odhalili pamätnú tabuľu na budove univerzity. Rektor František Gahér si uvedomuje, že stav, ktorý je na Slovensku, nie je v poriadku. Snažia sa na tom pracovať aj tak, že budú na túto tému zadávať seminárne a diplomové práce, budú sa zameriavať na túto oblasť aj po stránke právnej. Spomenúť však musím aj organizáciu Ľudia proti rasizmu. Máme spoločnú myšlienku v Bratislave na Tyršovom nábreží vybudovať pomník všetkým obetiam násilia. Za pomoci UK plánujeme vydať Dankovu zbierku básní.
Vy ste synovu smrť a následný boj proti extrémizmu zobrali ako poslanie. Čo vám dáva silu?
Možno to bola náhoda a možno mal Daniel smolu. Je ale načase, aby to už konečne prestalo. Aby si ľudia v tomto štáte uvedomili, že nestačí rozprávať o kriminalite, ale treba aj niečo robiť. Daniela nám už nikto nevráti. Podstatné však je, aby sa to nestalo už nikomu ďalšiemu.  Pokiaľ sa bude dať, tak budem robiť všetko pre to, aby sme to za pomoci niektorých organizácii stále pripomínali. Možnože po voľbách príde nová garnitúra, ktorá urobí poriadok aj v legislatíve a začne sa konečne niečo robiť. Pokiaľ si niekto neuvedomuje, aká je to hrozba, že u nás chodia extrémisti po uliciach a pokiaľ tu ľudia môžu byť zbití na ulici len preto, že sú inak oblečení, majú dlhé vlasy, je to tragédia.
Doteraz sa o extrémizme príliš veľa nehovorilo. Prečo?
Hovorilo sa o ňom, ale toto už asi bola posledná kvapka do pohára. Ľudia v Bratislave cítia, že to nie je normálne.
Ako sa zmenil váš pohľad na svet?
Vždy som sa díval na svet reálnymi očami. Vedel som, čo sa tu deje, ale nikdy by som nebol pripustil, že sa môže stať až niečo takého. Až vtedy, keď sa človek stretne s takouto katastrofálnou realitou pochopí, že v tomto štáte naozaj niečo hnije a nerieši sa.
Čo najviac možno vyčítať polícii?
Neviem, či sa vôbec dá niečo polícii vytknúť. Polícia si totiž robí robotu, ktorú má nariadenú. Legislatíva nepozná extrémisticky motivovaný čin. Čo môže polícia robiť? Nie sú pripravovaní na to, že keď sa niečo také stane, nemôžu to brať ako krčmovú bitku.
Ako sa z tohto marazmu dostať?
Jeden človek neurobí nič. Keď ani Univerzita Komenského, ktorá má v spoločnosti určitú váhu, nedostala odpoveď na svoje požiadavky, čo potom môže robiť jednotlivec? Na druhej strane ale individuálne ľudia prejavujú sústrasť a cítia potrebu niečo robiť. Štát ako taký sa však k tomu stavia tak, že to bola téma, ktorá bola síce mediálne zaujímavá, ale odozva z parlamentu nebola žiadna. Prešli tri mesiace a neobjavil sa žiadny návrh. Kým sa tak stane, zrejme sa bude musieť vymeniť niekoľko generácií. Otázka je, koľko ľudí bude dovtedy ešte zbitých a zabitých.
Cítite vaše snaženie ako povinnosť voči Danielovi?
Myslím si, že by to robil každý rodič, ktorému zabili syna. Keby ho zrazilo auto, alebo mal úraz, aspoň by existovalo vysvetlenie, že niekto urobil chybu. V tomto prípade ale neexistuje nijaké racionálne vysvetlenie. Je to sprostá surová vražda, ktorá sa zajtra môže stať komukoľvek inému. Pôjdete po ulici, dostanete pár úderov a je po vás. Jednoducho niečo robiť musím.
Čo vám najviac pomohlo, aby ste to prekonali?
Vedomie toho, že máme ešte druhého syna a musíme žiť ďalej. To je jediné.
Situácia bola o to tragickejšia, že sa stala v čase pred Vianocami...
Boli to najhoršie Vianoce v živote. Sme síce už v takom veku, kedy sme pochovali rodičov. To sa však dalo očakávať, aj keď častokrát to príde nečakane. Vždy sú to smutné udalosti, ale je to iné, ako keď vám ráno o štvrtej prídu policajti oznámiť, že vám zabili syna.
Uteší vás aspoň to, že Danielova smrť mala zmysel aspoň v tom, že sa proti extrémizmu zdvihla vlna odporu?
Daniel bol siedma obeť extrémizmu na Slovensku. Zmysel dávalo to, že existujú ľudia, ktorým to nie je ľahostajné - Univerzita, Daniel Hevier, Dano Milo. Ja som sa veľmi rád k tomu pripojil. Hoci nám bolo veľmi ťažko, najmä prvé dni, uvedomil som si, že ak sa toto nezmedializuje a stane sa to o rok niekomu inému, budem si ja vyčítať, že som neurobil nič, aby som tomu zabránil. Nie je nič príjemné, ak vám v piatok zabijú syna a v nedeľu dávate interwiev do časopisu. Je to strašný pocit a kto to nezažil, ten to nepochopí. Vnútorne som si však povedal, musíš, aby sa s tým začalo niečo robiť.
Zmenil sa nejako váš postoj k druhému synovi?
Samozrejme. Keď niekde chce ísť, máme väčšiu obavu, aby sa mu nič nestalo. Nemôže však stále sedieť len doma. Na druhej strane je fyzicky aj psychicky vyspelejší, ako väčšina jeho vrstovníkov a všetko veľmi dobre vníma.


 


 

Najčítanejšie na My Žilina

Inzercia - Tlačové správy

  1. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka
  2. Európu sužuje chrípka nebývalých rozmerov. Ako sa chrániť?
  3. Nový diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  4. INDEX: Prečo stále nemáme diaľnicu do Košíc
  5. Vyšlo februárové Doma v záhrade
  6. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu
  7. Turisti ešte v Egypte neobjavili veľa miest, hovorí delegátka
  8. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model
  1. Chýbajúce zuby? Toto je trvácne riešenie, ktoré nebolí
  2. Na bezpečnom internete záleží
  3. Ako vyzerá inteligentný bytový dom? Tajomstvo je v technológiách
  4. Podporujme imunitu aj vysokočistým beta glukánom
  5. Môjobchod posilňuje svoju pozíciu v Košickom kraji
  6. Európu sužuje chrípka nebývalých rozmerov. Ako sa chrániť?
  7. Nový diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  8. O2 predstavilo novú generáciu O2 Paušálov
  1. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť? 7 946
  2. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu 3 775
  3. Dodajte vašej pokožke šťavu 3 261
  4. Chýbajúce zuby? Toto je trvácne riešenie, ktoré nebolí 2 143
  5. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery 971
  6. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model 656
  7. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka 598
  8. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to 508

Blogy SME

  1. Pavel Macko: 8. február - deň, ktorý mal vojsť do dejín.
  2. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými Kalváriami - Nitrianska Blatnica
  3. Tomáš Vodvářka: Morálka nebo prachy?
  4. Olívia Lacenová: Spolupráca Elona Muska s Dogecoin priniesla zníženie uhlíkových emisií o 25 percent
  5. Benjamín Páterek: Divoký Island, 1. časť: Namiesto hurikánu ľadové kráľovstvo
  6. Juraj Gavora: Denník Postoj ako ufňukaná konzerváreň
  7. Jozef Stasík: Prečo nemôžeme byť Singapurom?
  8. Tupou Ceruzou: Obedy zadarmo
  1. Peter Sarkocy: 4 dôvody prečo by som si už nekúpil Škodu Enyaq 29 954
  2. Štefan Vrátny: Pohľad zvonku na Budajove vzťahy s ŠtB 18 037
  3. Richard Sulík: Ako sme vyriešili najväčší problém tejto krajiny a teraz ponúkame reštart 8 916
  4. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá) 7 780
  5. Jana Melišová: Vdýchava drevu nový život a dušu 4 607
  6. Rastislav Jusko: Krvavá minulosť komunistickej prokuratúry. Je nám súdené prežiť ju znova? 3 191
  7. Igor André: Dve poznámky ku „rómskemu Kanaánu“ vo Veľkej Británii 2 875
  8. Ľudmila Križanovská: Veľká Británia a USA sú najväčšie zlo na svete 2 504
  1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Východniarom tu čas beží rýchlejšie
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 56. - Arktída - Edmund Hillary, Neil Armstrong a ich výlet na severný pól (1985)
  3. Jiří Ščobák: Bude rok 2023 na Slovensku ekonomicky príjemný? Aká bude inflácia na konci roka?
  4. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  5. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  7. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  8. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žilina - aktuálne správy

Predseda predstavenstva klubu Vlci Žilina Rastislav Chovanec.

Žilina má ešte na súpiske miesta pre dvoch zahraničných hráčov.


4 h

Sú vyškolení na vyhľadávanie a záchranu osôb v ruinách v mestskom prostredí.


a 1 ďalší 6 h
Smútok žilinských hokejistov po záverečnom hvizde.

Žilinčania vyhrávali 46 minút najtesnejším rozdielom, no víťazstvo si nepostrážili.


7 h

Mal pri sebe neznámu rastlinu aj bielu kryštalickú látku.


19 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

O incidente informovala mestská polícia Liptovského Hrádku.


7. feb

Skúsený jaskyniar hovorí, že tak veľké objavy nečakali.


7. feb

Radnica by mala nariadiť celoplošný zákaz kŕmenia nutrií.


23 h

Signatárom petície sa podarilo vyzbierať stovky podpisov.


7. feb

Blogy SME

  1. Pavel Macko: 8. február - deň, ktorý mal vojsť do dejín.
  2. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými Kalváriami - Nitrianska Blatnica
  3. Tomáš Vodvářka: Morálka nebo prachy?
  4. Olívia Lacenová: Spolupráca Elona Muska s Dogecoin priniesla zníženie uhlíkových emisií o 25 percent
  5. Benjamín Páterek: Divoký Island, 1. časť: Namiesto hurikánu ľadové kráľovstvo
  6. Juraj Gavora: Denník Postoj ako ufňukaná konzerváreň
  7. Jozef Stasík: Prečo nemôžeme byť Singapurom?
  8. Tupou Ceruzou: Obedy zadarmo
  1. Peter Sarkocy: 4 dôvody prečo by som si už nekúpil Škodu Enyaq 29 954
  2. Štefan Vrátny: Pohľad zvonku na Budajove vzťahy s ŠtB 18 037
  3. Richard Sulík: Ako sme vyriešili najväčší problém tejto krajiny a teraz ponúkame reštart 8 916
  4. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá) 7 780
  5. Jana Melišová: Vdýchava drevu nový život a dušu 4 607
  6. Rastislav Jusko: Krvavá minulosť komunistickej prokuratúry. Je nám súdené prežiť ju znova? 3 191
  7. Igor André: Dve poznámky ku „rómskemu Kanaánu“ vo Veľkej Británii 2 875
  8. Ľudmila Križanovská: Veľká Británia a USA sú najväčšie zlo na svete 2 504
  1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Východniarom tu čas beží rýchlejšie
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 56. - Arktída - Edmund Hillary, Neil Armstrong a ich výlet na severný pól (1985)
  3. Jiří Ščobák: Bude rok 2023 na Slovensku ekonomicky príjemný? Aká bude inflácia na konci roka?
  4. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  5. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  7. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  8. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu