Prvý rok hovorili o improvizácii, rekonštrukcia sa ešte len začínala, diváci sedeli na tehlách. Minulý rok fungovali pravidelné akcie, či už divadelné alebo filmové predstavenia, koncerty, výstavy, prednášky. Okrem nich cez deň aj detské výtvarné dielne. Začala spolupráca so školami a rôznymi sociálnymi inštitúciami. Na otázky odpovedal Marek Adamov, riaditeľ KC Stanica.
Čo je nové v treťom roku fungovania Stanice?
Najväčšou novinkou na Stanici je to, že od začiatku roku funguje ústredné kúrenie. Dve predchádzajúce zimy sme kúrili drevom. Malo to svoju atmosféru, ale chýbal dostatočný komfort. Myslím, že to dnes vidieť aj na návštevnosti. Chodí sem oveľa viac divákov, nielen mladých, ktorí vydržia úplne všetko, ale aj starších. Okrem samotnej Stanice sme začali pracovať aj na zveľadení jej okolia. Tu je najväčším výsledkom podchod popod Rondel. Tento rok je na to, aby to bežalo tak, ako má. Kúrenie je jedna z vecí, ktoré k tomu patria. Problém bude ten istý – ako toto všetko zaplatiť.
Ako to všetko zaplatiť?
Fungujeme ako nezávislé centrum kultúry. Ako každý rok, aj teraz sme odkázaní na milosť a nemilosť rôznych grantových organizácií, ministerstva kultúry, zahraničných nadácií, sponzorov. Jedným z možných zdrojov sú pre nás aj dve percentá z daní. Preto sa každý rok obraciame na ľudí, aby tie svoje dve percentá, ktoré môžu len tak prenechať štátu, venovali priamo sem. Tu môžu každý deň vidieť, ako sa tie peniaze využijú. Ak by sa tento rok rozhodli pre nás, viac informácii im poskytneme priamo u nás.
V programe na marec je dosť veľa akcií.
Marec bude výborný mesiac, bude tu predstavenie pražského divadla „Farma v jeskyni“, druhýkrát uvedieme žilinské predstavenie „Kúpil som si v Ikea lopatu na vykopanie vlastného hrobu“, ktoré malo vo februári veľký úspech. Dva dni sa budú premietať africké filmy, to sú večerné akcie. Okrem pravidelných dielní v detskom ateliéri prídu v marci dve výtvarníčky z Poľska, ktoré pobudnú na Stanici tri mesiace a budú pracovať na svojom projekte. Zaoberajú sa videoartom. Na konci marca prídu traja výtvarníci z Košíc a traja z Prahy. Tu sa vlastne stretnú v polovici cesty medzi Košicami a Prahou. Pracujú s rôznymi médiami, ale venujú sa aj maľbe a kresbe. Počas týždňa, ktorý tu strávia, pripravia svoje výstavy.
Ako reagujú na Stanicu bežní ľudia, ktorí cestujú vlakom?
Je to zaujímavé, od začiatku nám veľa bežných cestujúcich fandí. Pozerali a pýtali sa nás, čo tu bude. Teraz chodia ľudia dovnútra, veľa je však aj takých, ktorí sa boja. Už to nie je pre nich tá klasická stanica, na ktorej všetci čakajú. Pozerajú sa cez okná, ale boja sa vojsť. Často ich vystraší napríklad množstvo angličtiny, ktorú tu počujú. Pracuje tu veľa dobrovoľníkov zo zahraničia, preto sa často rozprávame anglicky. Ľudia sa divia, kde sa to ocitli. Pôvodná funkcia stanice však bola tiež našou prioritou, spojiť dohromady kultúrne centrum a stanicu.
