Vo svojej súčasnej podobe je známy vyše dvetisíc rokov. V pekárničke vo Višňovom sme sa na jeho výrobu
spýtali pekára a majiteľa Pavla Ďurošku. Bolo to presne v deň jeho 24-och narodenín.
Odkedy podnikáte v pekárni?
Môj otec začal piecť chlieb už pred dvanástimi rokmi v Rosine. Nie je vyučený pekár, no hovoril si, že ľudia budú jesť chlieb vždy. Pol roka pečieme už aj vo Višňovom. Tu pracujeme piati, je to taký rodinný podnik. Začínali sme chlebom, no teraz pečieme aj rožky, slané a sladké pečivo, cereálne, sójové aj grahamové výrobky, sendviče, žemle a podobne.
Z akej múky pečiete chlieb?
My pečieme najmä zo pšeničnej a ražnej múky, ale chlieb sa dá upiecť zo všeličoho. Keď bol v stredoveku hlad, vyrábali ľudia chlieb zo všetkého, čo im prišlo pod ruku, aj z fazule či hrachu. Chlieb vyrábame starým klasickým spôsobom na kvas, bez použitia chemických prídavných látok. Takýto vydrží chutný aj týždeň.
Ako sa vyrába chlieb?
Pri tradičnom spôsobe výroby chleba – ručnej výrobe – sa cesto po vymiesení strojom ručne formuje, sádže i vyťahuje z pece. Vo veľkopekárňach sa chlieb vyrába prakticky bez zásahu človeka do výrobného procesu. Múka sa zapracuje s vodou, soľou, rascou a droždím. Cesto sa spracuje do tvaru bochníkov, v ošatkách sa nechá v pare nakysnúť a v peci sa upečie. V našej plynovej peci sú rožky 12 minút pri teplote 300 stupňov Celsia a chlieb 40 minút pri teplote 280 stupňov Celsia. Tepla si teda užijem, za zmenu vypijem aj štyri litre vody. Tu vo Višňovom máme víkendy voľné, no v Rosine pečieme nonstop. V noci sa nám však nedrieme, pretože v pekárni sa človek musí dobre zvŕtať. O tretej hodine ráno už prichádzajú prvé autá pre voňavý chlieb. Naša pekáreň je v strede obce, takže keď pečieme vianočky alebo škoricové pečivo, rozvoniava to po celom Višňovom.
Dá sa povedať, že v „pote tváre dorábate svoj chlieb?“
Veru, práca v pekárni je náročná. Za deň nám rukami prejdú tony. Nesadnem si za zmenu ani raz. Múka sa lepí na pľúca horšie ako uhlie. V začiatkoch som si neraz aj popálil prsty na peci. Ale chlieb mi stále chutí, nikdy sa ho neprejem.
Ako je možné, že niekde stoja rožky len 60 halierov?
V pekárenskom priemysle je silná konkurencia, preto sa výrobcovia snažia presadiť nielen kvalitou, ale i cenou. Za 60 halierov u nás však nie je možné rožky vyrobiť, to je nereálna cena. Plyn, nafta, elektrina sú čoraz drahšie. Veľké hypermarkety ale drobné pečivo, v snahe prilákať zákazníkov, predávajú dotované – pod cenu.
