Minimálne neštandardné spôsoby kompetentných však v meste, ako sa zdá, majú dlhú tradíciu. Takmer totožnú skúsenosť má totiž aj Marián Dorčík zo Žiliny, ktorý ešte stále právne vlastní pozemok, na ktorom už dnes stojí trolejbusové Depo Pod Hradiskom. Aj napriek tomu, že Mesto Žilina prostredníctvom Mestského investorského útvaru (MIU) začalo s vykupovaním pozemkov už v roku 1992.
„Pozemok tam vlastnila moja mama. V roku 1992 začali vlastníkov navštevovať pracovníci mesta s tým, že je zámer postaviť tam trolejbusové Depo a že majú záujem o odkúpenie pozemkov,“ začal opisovať dlhoročný spor Marián Dorčík a pokračoval: „Dôverne nám medzitým oznámili, že sa pripravuje nový zákon, podľa ktorého sa cena za tieto pozemky zvýši na 500 korún.“ Žiadali teda 500 korún, na ktoré mali zo zákona nárok. Mesto však bolo ochotné zaplatiť len sto korún za meter štvorcový. Situácia sa tak zauzlila. „Začali sa naťahovačky a starých ľudí začali jednotlivo pozývať, nech predajú za sto korún. S tým sme ale nesúhlasili, a preto nás chceli vyvlastniť,“ hovorí M. Dorčík. Po vyvlastnení mesto vydalo stavebné povolenie a depo postavilo. Lenže Krajský súd v Banskej Bystrici vyvlastnenie zrušil. „Naťahovalo sa to a naťahuje sa to až do dnešného dňa. Teraz to už niekoľko rokov stojí na rozhodnutí okresného súdu. Minulý rok sme podali sťažnosť a predseda nám odpovedal, že vec je v poradí a že do konca roka sa rozhodne. Stále sa ale nič neudialo,“ dodal Dorčík.
Spočiatku jednoduchá vec sa tak ťahá už štrnásť rokov. Mesto dostalo to, čo chcelo. Depo už stojí. Marián Dorčík hovorí, že aj napriek tomu, že po zrušení vyvlastnenia v roku 1995 súd rozhodol, že stavbu treba zakonzervovať. „Veselo sa však pokračovalo ďalej,“ dodal. Podľa jeho slov v tom čase len veľmi málo ľudí predalo svoje pozemky za sto korún predalo, aj to vraj boli takí, ktorí ich vlastnili opodiaľ za cestou. Teraz ich už podľa neho ponúkajú za 1 500 korún. „My sme z nich nemali zatiaľ ani korunu. Len samé výdavky. Platili sme zálohu právnikovi, prevolal som polovicu dôchodku a obracal som sa so žiadosťou o pomoc na rôzne úrady. Práva som sa však nedovolal,“ hovorí.
Matka Mariána Dorčíka mala v tejto lokalite pozemok o výmere asi 500 metrov štvorcových. Jej syn si myslí, že podľa vtedy platnej legislatívy mali za pozemok dostať 250-tisíc korún. Mesto však ponúkalo len 50-tisíc. Boli tam však aj vlastníci, ktorým za ich pozemky patril aj milión korún. „Depo teraz funguje na našich pozemkoch. Nedostali sme ani korunu a dokonca mi tento rok zrušili aj lístok za korunu na MHD, ktorý som mal ako invalidný dôchodca. Keby som si ja chcel postaviť dom, musím si kúpiť pozemok a zaplatiť zaň. Oni však začali stavať a nemali nič,“ hovorí.
Advokát vlastníkov Pavol Kuric okomentoval situáciu jednoducho. „Mali tam pozemky a keďže nechceli predať, prebehlo vyvlastnenie. Po vyvlastnení mesto vydalo stavebné povolenie a depo postavilo. Vyvlastnenie však bolo zrušené a teraz sa o to súdime,“ hovorí Kuric. Spor ale trvá už 14 rokov a podľa Mariána Dorčíka súd už takmer 5 rokov o veci nerozhodoval. „Vec má momentálne vyšší súdny úradník. Ten pripraví spis, takže do mája bude známy termín pojednávania,“ oboznámil nás s prípadom predseda Okresného súdu v Žiline Peter Hrnčiar.
Marián Dorčík sa však s takýmto postupom úradov nevie zmieriť. „Hnevá ma to najmä kvôli tým prestárlym majiteľom. Osemdesiat percent z nich už za tú dobu zomrelo. Ja sám už mám 62 rokov a keď z toho nebudem mať nič ja, nech z toho niečo majú aspoň moje deti,“ hovorí a dodáva: „Je to presne rovnaký scenár, ako sa opakoval pri Kii. Ako postavili Depo, tak postavia Kiu. Mesto hrá na čas a ľudia sú mu ukradnutí,“ dodal na záver Marián Dorčík. O sporných pozemkoch by tak mal podľa prísľubu Petra Hrnčiara v polovici tohto roka opäť rozhodovať súd. Podľa našich informácií by mal skúmať najmä to, či ide o nelegálnu stavbu alebo čiernu stavbu podľa stavebného zákona, prípadne, že či všetko prebehlo v poriadku. Riaditeľ dopravného podniku Juraj Popluhár o tomto spore nevie nič. „My sa o to nestaráme, ani to neevidujeme. O pozemky sa totiž staralo mesto,“ povedal. Podľa právnika Jozefa Mikulu depo bude v každom prípade fungovať ďalej. „Ak súd vyvlastnenie potvrdí, mal by rozhodnúť o cene, ktorú mesto vlastníkom zaplatí. V prípade, že rozhodne o tom, že pozemky nebudú vyvlastnené, musí mesto pozemky od vlastníkov odkúpiť, pravdepodobne za cenu stanovenú znaleckým posudkom,“ skonšatoval J. Mikula.
