Autormi oboch kníh sú žilinskí spisovatelia, ktorí už majú niečo za sebou. Skúsenosti majú ako s poéziou, tak aj s prózou. „Ako každá kniha, aj táto vznikla za veľmi zvláštnych okolností. Je to výsledok úsilia a súhry náhod. Prvá poviedka mi napadla po rozhovore v rádiu v živom vysielaní. Na verejnosť sa však dostala až po dlhej dobe. Je to súbor troch krátkych poviedok pre deti. Je to asi prvá kniha, s ktorou som spokojný, aj s obálkou. Vyšlo to presne tak, ako to malo byť,“ hovorí o svojom najnovšom diele Peter Ďurkovský. Jeho kolegyňa Katarína Mikolášová sa začala intenzívnejšie venovať literatúre asi pred štyrmi rokmi a odvtedy píše stále. „Toto je moja tretia zbierka básní pre dospelých, okrem toho bola jedna detská knižka básničiek. Sú tam väčšinou tie isté motívy ako v prvých dvoch zbierkach, motív lásky a partnerských vzťahov.“ Katarína Mikolášová v súčasnosti pripravuje svoju prvú prózu, humorne ladenú knižku pre deti nazvanú „Frčka Huláková z Vyšných Krkahájov“. „Kedysi som veľa maľovala, aj som chcela ísť na vysokú školu výtvarných umení, ale nedostala som sa. Už ako študentka som písala do školského časopisu. Teraz som sa k literatúre vrátila. Čítam poéziu, aj romány. Z poézie mám rada Milana Rúfusa, Jozefa Urbana, z tých starších Jána Kostru, či Mášu Haľamovú. Najnovšie som čítala Milana Kunderu, román Žert a Smiešne lásky.“ Peter Ďurkovský prezradil, že v súčasnosti najčastejšie číta vysokoškolské skriptá, ale aj všetko, čo ho nejakým spôsobom zaujme, od klasickej poézie po Hlavu 22. „Vyšli mi štyri a pol knihy poézie. Prvá kniha, to bol skôr leták s ôsmimi básňami. Okrem písania som chcel hrať na gitare a písať texty, potom som sa však pomaly vrátil späť k literatúre. Toto je tretia kniha prózy, celkovo siedma, k tomu tá polovica knihy, ktorú som spomínal,“ uzatvára Peter Ďurkovský.