To si však ako svoju dcérsku spoločnosť založilo eseročku s rovnakým názvom. V nej všetky pozície obsadili tí istí ľudia, ktorí boli zvolení do orgánov združenia. Paradoxom je, že práve táto eseročka im vypláca dividendy.
Situácia v urbári v Štiavniku je dokonca natoľko zamotaná, že pripomína Kocúrkovo. Aspoň pre niekoľkých vlastníkov, ktorí odmietajú podpísať nájomné zmluvy. Vedenie eseročky ich totiž núti podpisovať zmluvy na dobu 16 rokov. Inak vraj nemôžu dostať vyplatené dividendy za svoje pozemky so spätnou platnosťou. Znamená to, že ak niekto z nich odmietne nájomnou zmluvou dať svoj pozemok spoločnosti do prenájmu, môže sa rozlúčiť s peniazmi, ktoré mu bola povinná vyplatiť za minulý kalendárny rok. Dokonca aj napriek tomu, že na ňom hospodárila a dokonca aj napriek tomu, že k podpisu zmluvy nedošlo, Lesné spoločenstvo Štiavnik, s. r. o., hospodári na týchto pozemkoch aj naďalej. Zmluvy podpísalo až 98 percent vlastníkov. Niektorým sa však takýto postup nepáči a už od roku
2 000 sa proti nemu snažia brániť. Napríklad Stanislav Cimprich to považuje za nelegálne. „Nemôžu ma nasilu nútiť, aby som im podpísal takúto zmluvu a hovoriť, že ak nepodpíšem, nevyplatia mi peniaze. Ja som im aj napísal, že s takýmto postupom nesúhlasím a žiadam vyplatiť peniaze, alebo zastaviť hospodárenie na mojom pozemku. Oni však pokojne hospodária ďalej. Tvrdia mi, že túto zmluvu musím podpísať,“ hovorí Cimprich. Práve Cimprich spolu s kolegom Kamilom Rumanom považujú tento postup za doslova vydieranie. Predseda združenia a zároveň konateľ eseročky Rudolf Gablik naopak tvrdí, že koná v súlade so zákonom, ktorý mu iný postup v podstate ani nepripúšťa. „Zákon hovorí, že keď zmluvy podpíše viac ako 50 percent podielnikov, musíme hospodáriť na všetkých pozemkoch. Keď niektorí zmluvu nepodpíšu, nemáme im na akom právnom základe vyplatiť dividendy,“ hovorí Gáblik. Zároveň dodáva, že keby chcel niekto zo spoločenstva vystúpiť, nemôže to urobiť, pretože zákon vraj nepripúšťa, aby sa vyčlenil čo len jediný strom. „Musíme hospodáriť na všetkých pozemkoch. Ukladá nám to zákon,“ dodal Gablik. Ako odpoveď poslal vlastníkom, ktorí nepodpísali zmluvy stanovisko, podľa ktorého je im spoločnosť požadovanú náhradu ochotná vyplatiť hneď po tom, ako predložia presnú špecifikáciu požadovanej náhrady a uvedú právny titul, podľa ktorého ju požadujú. „Bol by som rád, keby som to mohol vyplácať. Neviem však na akom právnom základe. Takto by som s tým neobstál ani na daňovom úrade, ani nikde,“ dodal Gáblik. Vlastníci, ktorí sa rozhodli zmluvy nepodpísať, pretože to považujú za nátlak, sa prakticky dostali do patovej situácie. Ak nepodpíšu zmluvu, nedostanú dividendy. Zároveň si však svoj podiel z urbáru nemôžu vybrať a ten je na ňom povinný podľa zákona ďalej hospodáriť. Okrem tejto možnosti majú vlastníci ešte dve alternatívy. Zmluvu nepodpísať a uspokojiť sa s tým, že neuvidia ani korunu, alebo svoj podiel predať. „V takomto prípade hovorte radšej o diktáte, alebo nariadení a nie o zmluve,“ odkazuje Gablikovi Cimprich. Vlastníci, ktorí zmluvy nepodpísali a tvrdia, že konanie spoločnosti je v rozpore so zákonom, hľadali vysvetlenie už na rôznych inštitúciách. Zatiaľ sa ho ale nedočkali. Preto uvažujú aj o možnosti brániť svoje práva na súde. Podľa Stanislava Cimpricha totiž neexistuje žiadny zákon, podľa ktorého by boli nútení podpisovať zmluvy, ktoré slobodne podpísať nechcú. Podľa právneho názoru znalca, ktorý si neželal byť menovaný, však Rudolf Gablik v tomto prípade postupuje správne. „Pokiaľ nie je vlastník spokojný s tým, ako sa rozhodla väčšina, mal by sa v prvom rade pokúsiť zmeniť jej rozhodnutie. Teoreticky by mohol aj napadnúť na súde užívanie jeho nehnuteľnosti, ale úspešný by asi nebol. Pokiaľ nepodpíše zmluvu, na súde tiež môže žiadať vyplatenie obvyklého nájomného. To však môže byť aj nižšie, ako vyplácané dividendy,“ myslí si znalec.
Autor: Michal Filek
