trovy konania vo výške 150 korún.
Priestupku sa mal dopustiť v súvislosti so žiadosťou politológa Ivana Rončáka, ktorý ešte 1. mája 2005 podal elektronickou poštou na mesto Žilina na základe infozákona žiadosť o informácie o majetkových podieloch mesta Žilina v obchodných spoločnostiach s jeho účasťou. Nedostal však na ňu odpoveď. Podal odvolanie, ale ani na to mu nikto neodpovedal. „Koncom júna som teda podal návrh na priestupkové konanie za spáchanie priestupku na úseku slobodného prístupu k informáciám na obvineného primátora Jána Slotu, ktorý sa ho podľa môjho návrhu mal dopustiť tým, že nereagoval na moje odvolanie. Podľa zákona totiž odvolanie vybavuje primátor,“ hovorí Ivan Rončák.
Obvodný úrad v Žiline mu dal v júli za pravdu a Slotu uznal vinným zo spáchania navrhovaného priestupku. Primátor sa ale odvolal. „Svoje odvolanie založil na tom, že moju prvú žiadosť nedostal, a tak moje odvolanie bolo podľa neho mojou prvou žiadosťou, za vybavenie ktorej primátor nenesie zodpovednosť,“ dodal Rončák. Krajský úrad v Žiline rozhodnutie zrušil a vrátil ObÚ vec na nové konanie, pretože ten sa mal vraj dopustiť procesných chýb. Ten potom 23. januára konanie vo veci zastavil s odôvodnením, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná, „nebolo obvinenému z priestupku preukázané“ a nariadil zaplatiť trovy konania jemu. Takmer ako v Kocúrkove.
ObÚ posudzoval niekoľko dôkazov a svedeckých výpovedí, medzi nimi aj výpoveď bývalého mestského právnika Slavomíra Jančoka, ktorý v spore najskôr zastupoval Slotu a neskôr, keď už nebol zamestnancom MsÚ v Žiline, svedčil v prospech Ivana Rončáka. „Stále si myslím, že mám pravdu. Môj názor je podopretý niekoľkými nepriamymi dôkazmi,“ hovorí Rončák. Ako dôkaz môže predložiť doklad o odoslaní žiadosti o informácie, ale aj svedeckú výpoveď Slavomíra Jančoka o tom, že pracovníčka MsÚ Gabriela Hrabovcová s ním ako právnikom vec konzultovala, keď nestihla odpovedať v termíne. „Tieto nepriame dôkazy doručenia mojej žiadosti a svedeckú výpoveď však ObÚ vyhodnotil ako nedostačujúce na dokázanie, že moju prvú žiadosť z 1. mája skutočne MsÚ dostal,“ hovorí Rončák.
Rončák sa opiera o správny poriadok, ktorý hovorí, že správny orgán musí žiadosť posudzovať podľa jej obsahu. Jeho odvolanie totiž skutočne posudzoval ako odvolanie, čím nepriamo priznal existenciu prvej žiadosti. „Ak by to tak nebolo a prvú žiadosť nedostali, bol MsÚ povinný vyzvať ma na jej doplnenie. Moje odvolanie totiž spĺňalo náležitosti odvolania a nie žiadosti. Neurobili to však,“ dodal Rončák.
Podľa právnika Slavomíra Jančoka je zjavne preukázané, že bolo porušené právo na slobodný prístup k informáciám. „V takom zmysle som aj svedčil, pretože som mal vedomosť, ako bolo konanie vedené zo strany Jána Slotu. Prvá žiadosť bola doručená. Viem o tom, pretože ju so mnou pracovníčka úradu konzultovala,“ hovorí Jančok. Zrejme ale preto, že ten najskôr zastupoval Slotu, ObÚ jeho výpoveď spochybnil. „Žiadnym relevantným spôsobom nebola moja výpoveď napadnutá,“ myslí si on. Podľa jeho slov je skutkový stav taký, že mesto žiadosť dostalo, ibaže Rončák to nevie preukázať, pretože išlo o doručenie v elektronickej forme. Povinnosťou priestupkového orgánu však bolo pokúsiť sa získať aj iné informácie o jej prijatí. Nič také ale neurobil. „Pochybnosti sa dali odstrániť, ale ani sa o to nepokúsil,“ dodal Jančok.
O stanovisko sme sa snažili požiadať aj ObÚ. Nepochodili sme však s odôvodnením, že informácie o priestupkovom konaní nesmú poskytovať bez súhlasu dotknutej strany, teda v tomto prípade Jána Slotu. Preto sme sa ani nedozvedeli, ako ObÚ vyhodnotil svedeckú výpoveď Slavomíra Jančoka, ale aj niekoľko nepriamych dôkazov.
Rovnako so svojou žiadosťou pochodil aj poslanec mestského zastupiteľstva Peter Ničík, ktorý mesto prostredníctvom infozákona žiadal o informácie potrebné k výkonu svojej poslaneckej práce. „Vymenili sme si so žilinským primátorom niekoľko oficiálnych listov. Tým posledným pán Slota konanie zastavil s tým, že mi informácie neposkytne, hoci zákon káže inak. Vzhľadom na to, že nie sme v Bielorusku, obrátil som sa na žilinský ObÚ a Okresnú prokuratúru v Žiline. Prokuratúra podala v novembri 2005 protest prokurátora proti rozhodnutiu mesta Žilina o zastavení konania vo veci žiadosti o sprístupnení informácií, ktoré som žiadal a konštatovala, že bol porušený zákon. ObÚ najskôr konanie zastavil, po mojom odvolaní sa Krajský úrad v Žiline zrušil rozhodnutie ObÚ a vrátil túto kauzu na nové prejednanie a rozhodnutie. Aj keď božie mlyny melú pomaly, pre Žilinčanov vyvstáva otázka, či chcú takého primátora, ktorý vedome porušuje zákon. Žiadny občan totiž nevie, kedy sa takéto alebo iné porušenie zákona môže obrátiť voči nemu samotnému,“ hovorí Ničík.
Medzitým žilinský mestský úrad de facto zrušil v Žiline platnosť Zákona o slobodnom prístupe k informáciám a neposkytuje informácie už nikomu. Je už dlhšie známe, že mesto Žilina porušuje Infozákon. Novinkou je, že mu k tomu svojím rozhodnutím v skutočnosti nahrala aj štátna správa, ktorá by ako prvá mala dbať na dodržiavanie zákonov. Môžeme len konštatovať, že v Žiline vzniká nebezpečný precedens.
