„Ráno vstávam veľmi skoro. Nebolo tomu inak ani v stredu 15. marca. Išiel som nakŕmiť statok. Pozriem hore a vidím, že holubník je otvorený. Veľmi som sa zľakol. Najskôr som si myslel, že som ho zabudol zatvoriť. Potom som však zbadal, že tam presvitá svetlo. Vzápätí som si uvedomil, že nás navštívili zlodeji,“ spomína na kurióznu krádež 78-ročný Štefan Kočiš z Budatínskej Lehoty. Zlodeji sa do humna dostali cez strechu. Jednoducho vytrhali škridlu. Potom prešli k holubníku, odkiaľ ukradli 54 holubov. Ako nám povedal majiteľ, syn pána Kočiša – Štefan, išlo o potomkov olympijských víťazov.
„Holubom sa venujem aj s bratom Stanislavom od roku 1977. Aj on má doma holubník, vzdialený asi sto metrov od nášho rodičovského domu. Naše holuby sú vzácne. Nejde o lacnú záležitosť. Niektoré som kúpil v Belgicku až po tisíc eur. Jeden z mojich „favoritov“ sa stal víťazom Olympiády PORTO 2005. V histórii tejto súťaže išlo o prvého slovenského holuba. Zúčastňujeme sa s bratom na rôznych súťažiach. Myslím, že išlo o premyslenú lúpež,“ hovorí Štefan junior. A otec mu drukuje. „Pravdaže, boli dobre pripravení. Mali baterky, inak by v noci nemali šancu. Že boli dvaja, som spoznal podľa odtlačkov od topánok. Priniesli si vrecia, pretože s prenosnými košmi by sa cez dieru dovnútra nedostali.“
Zlodeji údajne prišli k ich domu už v noci pred tromi týždňami. „Bola som v obývačke, ešte som sa modlila. Potom som rozsvietila svetlo. To ich vyrušilo a zutekali. Ráno sme už našli len stopy v snehu,“ spomína Štefanova mama, pani Františka. Už vtedy vedeli, že u nich chce niekto voľačo „uchmatnúť“. Nevedeli však čo. V prvom prípade susedov pes intenzívne štekal. Aj preto sa teraz pravdepodobne zlodeji poistili a dali mu voľačo zožrať. Bol ticho, nikto teda v nočnej dobe nič podozrivé nezaznamenal. Akurát suseda počula buchnúť dvere na kufri auta. Nemyslela si však, že to odchádzajú zlodeji s lupom. Ten bol skutočne „tučný“. Štefan Kočiš vyčíslil „jeho“ hodnotu na 200 tisíc korún. Tuší, že páchateľmi boli ľudia z jeho okruhu, teda holubári. Len tí vedeli, aké vzácne kusy vlastní. V holubníku skontrolovali krúžky, aj preto tam tri menej hodnotné holuby nechali. Na otázku, čo budú podľa neho s nimi zlodeji robiť, Štefan hovorí, že na súťaže s nimi určite chodiť nebudú. Tam by ich totiž spoznal. Budú od nich odchovávať mladé. Lebo ako napríklad u kvalitného závodného koňa je predpoklad, že po ňom žriebätko zdedí vlastnosti, rovnako je to aj so závodnými holubmi. Štefan chce tie svoje späť. Aj preto vypísal odmenu sto tisíc korún pre toho, kto mu pomôže nájsť k nim „stopu“.
