Historici sa domnievajú, že spočiatku udržiaval plameň získaný od bleskov. Neskôr sa naučil založiť oheň podľa potreby. Namiesto ocieľok, kresadiel a kúdele nastúpili pred dvesto rokmi moderné zápalky. Plnili sa do malých škatuliek s najmenšou reklamou na svete – etiketami s rôznymi motívmi. Žilinčana Vladimíra Miklošku zaujali pred 50-timi rokmi. Stal sa z neho veľký zberateľ – filumenista.
Aká je história zápaliek na našom území?
Jedna z najväčších zápalkární v Uhorsku vznikla v roku 1871 vo Veľkej Bytči na panstve baróna Leopolda Poppera. Najviac zápaliek sa však vyrábalo v Čechách. Odtiaľ zásobovali celú Európu. Na výrobu sa používalo kvalitné lipové alebo topoľové drevo, v 30-tych rokoch minulého storočia ho nahradilo drevo z osiky alebo smreka a v krajinách s nedostatkom dreva používajú vosk alebo kartón. Veľké zápalkárne boli aj v Banskej Bystrici a Ružomberku, tie sú už zrušené a od roku 2002 sa zápalky vyrábajú u nás len ako doplnková výroba. Od roku 1953 obsahovala takzvaná malá škatuľka priemerne 52 zápaliek, od roku 1990 len okolo 42 kusov. Niektoré kozubové zápalky majú dĺžku aj 40 centimetrov. Hlavičky sú rôznych farieb a tvorí ich zmes horľavej látky, okysličovadla – chlórnanu sodného, lepidla a jemne pomletého skla. Škrtacia plocha je tvorená okysličovadlom, lepidlom, mletým sklom a červeným fosforom. V počiatkoch boli zápalky jedovaté a neraz aj vzbĺkli vo vrecku majiteľa. Zápalky však nezberám, sústredím sa na škatuľky.
Mali ste i obľúbené motívy nálepiek?
Od samého počiatku boli škatuľky využívané na reklamné účely. Vydávali sa celé série hradov, zvierat, rastlín, automobilov, historických zbraní a dnes i politikov. Mnohé sú zdrojom poučenia o výročiach i o bezpečnosti na cestách či pri práci. Škatuľky boli najskôr drevené s nálepkami, neskôr z takzvaných papierových prírezov s potlačou a mali rôzne tvary.
Prečo ste začali zberať nálepky?
Najskôr nosila domov plno škatuliek moja manželka. V práci ich dostávala od zákazníkov z Banskej Bystrice. Zapáčili sa mi a nadviazal som kontakty s inými zberateľmi od nás i zo zahraničia. Na Slovensku bolo istú dobu až 550 zberateľov. V tých časoch totiž dávali Zberné suroviny za starý papier série zápalkových nálepiek. Dnes je v Slovenskom filumenistickom zväze evidovaných sotva 80 zberateľov.
Ako ste získavali svoje prírastky?
Chodil som pravidelne do tovární na zápalky a tam som dostával celé nové série. Tie som rozposielal 35-tim zberateľom po celom svete na výmenu. V 50-tych rokoch mi to spôsobilo mnohé problémy. Veľa som získal aj na zberateľských burzách. Vznikli tak medzi nami i pekné priateľstvá. Podarilo sa mi zozbierať kompletnú zbierku nálepiek a prierezov zo Slovenska okrem prvých troch. Mal som peknú zbierku aj z Číny, Japonska, Austrálie, Brazílie, Kene a Sovietskeho zväzu. Najstaršie som mal Austrie z roku 1902. V mojom synovi som však nenašiel pokračovateľa, preto som podstatnú časť svojej zbierky nedávno venoval trebišovskému vlastivednému múzeu. Odvážala ich odtiaľto plná dodávka a verím, že sú na dobrom mieste.
Používate zápalky vo svojej domácnosti?
Priznám sa, že takmer vôbec. Keď si zapaľujem cigaretu alebo plynový sporák, radšej vezmem do ruky zapaľovač. Zápalkou zapaľujem iba sviečky na manželkinom hrobe. To z vďaky, že ma k tejto peknej záľube priviedla.
