Po medializácii pôrodu sa situácia zmenila, o malú Kristínku sa začala zaujímať aj jej rodina.
„Rodina sa to musela dozvedieť z médií. Potom asi zatlačili na matku dieťaťa. Tá zas mala podľa všetkého veľké obavy, čo na to povie jej matka. Rodina nevedela, že je tehotná, nevedeli to ani na chate. Ťažko posúdiť, ako to bolo v skutočnosti. Tehotenstvo nedobehlo do konca. Dieťa sa narodilo predčasne, bolo aj menšie, takže to až tak nemuselo „biť do očí“. Je to však môj názor,“ myslí si Michal Jánoš, primár novorodeneckého oddelenia žilinskej nemocnice. Matka dieťaťa pred odchodom z nemocnice podpísala súhlas na jeho adopciu, pred niekoľkými dňami však zmenila názor a svoje stanovisko stiahla. „Neviem povedať, v akom štádiu je to po právnej stránke. Podpísaný súhlas so zverením do opatery je niekde na sociálnom odbore. Či už boli do toho zainteresované súdy, to neviem. Samozrejme adopcia nejde tak rýchlo.“ Mala pracovníčka chaty strach pred svojou matkou? Vychádza iniciatíva o vzatie si Kristínky domov viac od rodiny, alebo od samotnej matky dieťaťa? Na tieto otázky zatiaľ nie je možné jednoznačne odpovedať. V každom prípade Kristínka zatiaľ nemôže byť prepustená z nemocnice. „Dieťa je v inkubátore a nie je v stave, aby sme ho mohli dať do rodiny. Lepším riešením by bolo, keby sme hospitalizovali aj matku, aby bola spolu so svojím dieťaťom. Kristínka nemá žiadnu naozaj blízku osobu, keďže jej matka s ňou nie je a sestričky sa v službách striedajú,“ dodáva primár Michal Jánoš.
