„Vďaka vám, páni radní, za vašu starostlivosť o naše zdravie.“ Stačí len obzrieť sa okolo seba – a toľko športovcov od veku materskej školy po vysoko pokročilý vek nenájdeme ani na zimnej olympiáde. Len pár príkladov všestrannej športovej pripravenosti našich spoluobčanov: Cesta do nemocnice bola v zime ukážkou kombinácie viacerých disciplín. Pri schádzaní z Bulvára dolu kopcom namiesto lyží alebo snowboardu sa využívali podrážky topánok. Krasokorčuliarske figuríny hlavne starších ľudí o palici by si mali povšimnúť rozhodcovia a zaradiť ich ako novinky do tancov na ľade. (Aby sme nekrivdili: bolo vidieť snahu občanov o údržbu – no haldy snehu neodpratávané z cesty sa cez deň topili a v noci primrzli. Bola to teda sizyfovská práca obyvateľov bez viditeľného výsledku vďaka ľahostajnosti tých, čo boli zodpovední za údržbu komunikácií.) Po riskantnom absolvovaní briežka ešte krása zimných športov nekončila. Prechod pre chodcov smerom do nemocnice má síce semafor, len bolo nutné rozlúštiť hádanku, ako sa na zebru dostať. Snehové frézy nahrnuli polmetrový kopec snehu, takže cesta pre motorových tátošov bola voľná. Že existujú chodci – starí ľudia, ženy s kočíkmi, malé deti – to akosi nikoho nezaujímalo. A tak mladé mamičky pretláčali kočíky cez haldu snehu v snahe dostať sa na cestu. Medzitým naskočila zelená pre vozidlá
– ale mamičky cestu vzad nemali (znovu by museli preraziť sneh v opačnom smere), no cestu vpred obsadzovali štartujúce autá. Nejakou prednosťou chodcov na prechode sa vodiči v našom meste často nezaťažovali. Veď odjakživa sa uplatňovalo právo silnejšieho. Pohon 1 „ženská“ sila na 4 kočíkové kolesá sa veru nemohol rovnať oplechovaným potvorám šíriacim na mamičky a deti spŕšku špinavej slanej snehovej brečky. Ukázali sa pravdivé slová: „A čo mladé - zutekalo, a čo staré (alebo príliš malé) - nevládalo.“ (Možno ide o testovanie, či literárny Turčín Poničan je aktuálny aj v 21. storočí?) Podobne briežok od obchodného domu Tesco hore k Františkánskemu kostolu, ktorý vďaka zastávke viacerých liniek MHD patrí k najfrekventovanejším chodníkom, bol ukážkou ľahostajnosti. Snehové frézy nahrnuli všetok sneh z cesty na tento (aj v lete) pomerne úzky chodník. Ľudia sa snažili vyšľapať s ťažkými nákupmi aspoň chodníček široký jednu stopu. A tak sa buď borili v čerstvo napadanom snehu, alebo tento úzky chodníček pripomínal zľadovatenú bobovú dráhu, po ktorej balansujú ľudia. Stálo by za úvahu vylepšiť krasokorčuliarske disciplíny na olympiáde o novinku: tanec na ľade s 2 nákupnými taškami v kategóriách s paličkou/barlou alebo dieťaťom, prípadne ako sa vyštverať po ľadovej dráhe smerom nahor/nadol s minimálnym počtom pádov na zem. Veľmi kontrastne a „povzbudzujúco“ pôsobilo na chodcov celú zimu priamo pred kostolom pomerne upravené vyhradené parkovisko pre vozidlá pohybujúce sa cenovo možno od 7-miestnych cifier. Nuž, zvedavosť mi nedala: div sa svete, v Radničnej ulici vzorne zhrnutý sneh. „Ale, páni radní, prečo nevykuknete aj von oknom?“ Ostatné ulice okolo Mariánskeho námestia samý ľad, sneh alebo topiaca sa brečka. (Statočne musíme priznať, že bola výnimka: okolie hotela Grand bolo priebežne upravované i počas sviatkov nielen na chodníkoch, ale nehrozili ani kopije cencúľov zo strechy.) A čo tak parkovanie na ceste (rezidentské), za ktoré si občan ročne platil pár tisíc? Prišla snehová fréza, auto zahrnula do výšky takmer metra – a Ty, občan, si ho odhŕňaj. Prehadzovanie pár metrákov snehu lopatou Ti, „tiežvolič“, len zdravotne prospeje. Ak medzitým primrzne – krompáčom si autíčko vysloboď. No o pár hodín alebo dní sa situácia opakovala. A ak ešte došlo k poškodeniu auta – tak napríklad na odtrhnuté spätné zrkadlo si počkaj do jari. Pekne každý deň striehni, či už ďalšia vrstva snehu povolila a dúfaj, že po 1-2 mesiacoch si ho snáď nájdeš. Chceš jazdiť? Kúp si nové. Veď kto nemá garáž alebo výnimky pre parkovanie na chodníkoch v našom meste, so stratami musí rátať. Ďalšia „milá“ pozornosť bola lovecká disciplína „hon na občanov“. V silných autách netrpezliví vodiči hnali pred sebou chodcov
(v údajne pešej zóne), ktorí museli buď pobehnúť – alebo hľadať únik štveraním sa do snehovej haldy okolo seba. „Páni radní, príklady boli použité len z najbližšieho okolia sídla magistrátu. Čo myslíte, ako to vyzeralo v ostatných častiach mesta?“
Na záver len malá otázočka: „Úcta k občanovi – kdeže si sa podela?“ Kam sa podeli tvrdenia pútavého sloganu na volebných bilboardoch: „Občania, vieme, čo potrebujete...“?
Autor: Vaša čitateľka G. G.
