Ako každý iný človek, aj ja cestujem každý deň do práce autobusom. Ale patrím však medzi tých, snáď šťastnejších ľudí, ktorí nemusia vstávať na ten tzv. „prvý ranný autobus“. Nejedenkrát sa cestou do práce zasmejem, keď počujem, ako niektorí ľudia nestihli autobus. Problém však nie je v tom, že by neprišli na zastávku včas, ale pán šofér J. B. má svoje vlastné hodiny a je mu úplne jedno, či sa ľudia dostanú včas do práce. To je možno len jeden z tých príkladov, ktoré by mohli pána šoféra zaujímať. Ako sa hovorí: „smiať na druhom sa nevypláca...“ a takéto nešťastie postretlo v jeden pekný deň aj mňa. Myslíte si, že pána J. B. zaujíma, či som sa dostavila včas na povinné školenie z práce? Asi nie, pretože on sa venuje celý deň iba jednej trase a to Žilina - Turie a späť. Nepremýšľa nad takým niečím, že zo Žiliny nás už čakajú iné autobusy alebo vlaky, ktoré nás dopravia na to požadované miesto. A čo moje školenie, ktoré musel niekto predsa zaplatiť? Môžem prísť potom k pánovi šoférovi s výplatnou páskou, aby mi ho preplatil? To asi nebude možné. Kam sme sa to dostali, aby sme my utekali za autobusom na nasledujúcu zástavku, mali nachystané a spočítané peniaze tak, aby pán J. B. nemusel vydávať, pretože nevie počítať. A vám vôbec nevadí, za aké služby si platíte? Pre mňa je strašný pocit, nastúpiť do autobusu, zacítiť nepríjemný spotený zápach a vidieť neupraveného šoféra. Veď predsa, človek, ktorý sa pohybuje medzi toľkým množstvom ľudí, mal by aj trošku vyzerať. Takže pán
J. B. tie skoršie minúty radšej povenujte sebe samému, aby sme sa pri vás a s vami cítili príjemne.
